Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

NESHIRO - Cesta za šťastím 04

31. srpna 2013 v 0:56 | Viola NTk |  NESHIRO - Cesta za šťastím

Tu máš nový diel tak ako si si zaželala :D Nevadí že je jedna hodina ráno... Všetko pre mojich čitateľov ^^
ARIGATOO GOZAIMASU za komentáre a hviezdičky a aj keď sa už neviem koľký krát opakujem .. Je to moja motivácia :) Mám vďaka tomu chuť písať ďalej .. Arigato n.n





Položila som podnos a oprela som sa o dres. Zhlboka som dýchala a potichu som si zanadávala. Baka, bol to veľmi, VEĽMI zlý nápad sem prísť. Mala som zdrhnúť, keď bola na to príležitosť.
Umyla som riad a odložila som všetko na svoje miesto. Po Neshirovi ani stopa ale na zemi mal dve misky.. Nuž tak som mu doliala vodu a pobrala som sa do svojej izby.
Dala som si rýchlu sprchu v mojej vlastnej, malej kúpeľni a ľahla som si do postele. Keď som zaspávala .. ucítila som niečiu prítomnosť v izbe. Rozospane som od seba odlepila oči.. Videla som hmlisto. Neshiro stál pri mojej hlave. Nevidela som nič iba jeho hlavu. Bola v celom mojom zornom poli.
" Oh.. prišiel si ma chrániť? Bolo už načase. Ľahni si ku mne." Pousmiala som sa, pritúlila som si ho a spala som ďalej.


... chvíľu pred tým ...


Kisame prišiel ku Itachiho dverám.
" Smiem vojsť?" Spýtal sa a opäť vošiel bez toho aby počkal na odpoveď.
Itachi sa na tom pousmial, no inak to nekomentoval.
" Čo potrebuješ Kisame? Chcel by som spať." Povedal unavene a ďalej hladkal na kolenách Neshira.
Itachi za dverami, počúval Kisameho a Sakurin rozhovor v kuchyni.. Nechcene ale predsa. Musí uznať, že to meno je pre toho malého kocúra perfektné.
" Nechcem ťa dlho otravovať Itachi ale potrebujem.." Zasekol sa a trochu sa vystrel.
" Potrebujem aby si jej dal šancu." Povedal odhodlane žraločí muž.
Itachi na neho nepekne zazrel. " Už sme sa o tom bavili nie?"
" To čo si povedal v kuchyni.. nebolo to od teba fér. To dievča sa snaží a je z teba pekne nervózna, keď sa takto chováš."
" Nestaraj sa do toho Kisame." Odbil ho chladne.
" Musíš jesť aby si sa rýchlo zotavil! Ak jej neveríš tak tam buď pri nej, keď bude nabudúce variť a sám sa presvedč čo tam dáva. Ale pozri na mňa. Zjedol som jej jedlo. Som živý a zdravý a okrem toho mi to fakt chutilo." Vzdychol si. " Len toľko som chcel.. ona je... Sakura je veľmi dobré dievča." Povedal nakoniec a otočil sa na odchod. Bez slova zavrel za sebou dvere.
Itachi sa na ne dlho pozeral.
" Je zo mňa nervózna.." Pošepol si popod nos a pohľad stále upieral na dvere.


" To som si všimol." Pousmial sa na tom ako sa triasla keď sa ku nej sklonil. ČO? Pousmial som sa práve? To sa mi, kvôli žene, nestalo .. nepamätám kedy. Zarazil sa hneď a odvrátil zrak. V hlave sa mu totiž vynorili spomienky, na jej sladkú, čerešňovú vôňu ktorá ho omámila, keď celá rozochvená z jeho blízkosti vydýchla. Jej pery ho v tom momente tak veľmi lákali!! No nebol ochotný si to pripustiť.
Zamračil sa na bieleho kocúra schúleného pod jeho rukami a tlmene si odkašľal.
" Tak Neshiro.. povedz mi prečo ju máš tiež rád? Si snáď jej spojenec?!" Spýtal sa ho celkom pobavene.
On sa na neho nechápavo pozrel svojim veľkými zelenými (až príliš nevinnými očami). Nahol hlavu trochu na stranu a prskol. Zoskočil z Itachiho nôh a pribehol ku dverám kde si sadol a čakal kým mu ich Itachi otvorí. Itachi si znova odkašľal. Zaťal zuby pri tej bolesti, keď mu zovrelo hrdlo a pľúca.
" Urazil si sa?" Spýtal sa ho keď sa trochu namáhavo štveral na nohy. Pootvoril ich a sledoval ako Neshiro vybehol práve na chodbu kde má dvere ona..
Zamračil sa na neho. Prskal a kráčal nervózne dokoliečka akoby chcel aby ho Itachi nasledoval.
Uchiha chvíľu váhal no nakoniec si povzdychol a vykročil za ním. Ako si myslel .. viedol ho k jej izbe. Sadol si pred dvere a čakal.
" Snáď nechceš aby som ti ich otvoril." Pošepol mu Itachi potichu a zdalo sa mu že ten kocúr nahodil nekompromisný pohľad. Znovu prskol a prešľapoval v sede prednými labkami.
Itachi prevrátil oči a opatrne pootvoril jej dvere. Neshiro vbehol dnu. Chcel odísť no ona .. ho oslovila. (Teda aspoň si to myslel.)
" Oh.. prišiel si ma chrániť? Bolo už načase. Ľahni si ku mne." Sakra! Nachytala ma. Napadlo ho hneď a zmätený nechápal čo to od neho žiada.
To vážne chce aby som si ku nej ľahol?
Všetko ale hneď pochopil keď si ku sebe pritúlila Neshira a spokojne pokračovala v spánku. Zamračil sa nad svojou hlúposťou.
Pozeral sa na tú spiacu dievčinu a niečo hlboko v jeho vnútri, bolo sklamané, že to neadresovala jemu. Je to síce pre neho zvláštne ale... hneď a s radosťou by si ku nej ľahol aby ju mohol chrániť.
Tento fakt ho zneistil a nahneval. Rýchlo odišiel späť do svojej izby a z hlavy sa snažil dostať preč spomienku na jej čerešňovú vôňu a chvejúce telo, ktoré by rád držal vo svojom náručí.


.. Medzitým Konoha ..


Naruto utekal práve od Tsunade. Pár dní nevidel v meste Sakuru. Myslel si, že len trucuje od ich poslednej hádky ale .. keď sa išiel spýtať babičky Tsunade, či je Sak na nejakej misii. Ukázala mu ten list.
Nie! Nemôžem uveriť tomu, že odišla! Zúril a utekal chladnou nocou k domu jeho najlepšieho kamaráta, Sasukeho. Vlastne .. ani o ňom nepočul rovnako dlhú dobu. Lenže u neho to takto býva často. Proste sa vyparí aj na 3 týždne.
No .. teraz za ním Naruto nejde na priateľskú návštevu. Je mu jedno, že už je po polnoci. Sasuke mu povie, čo sa naozaj medzi ním a Sakurou stalo aj keby to mal z neho vymlátiť!
Búchal päsťou na dvere jeho domu, hlasno a rýchlo.
" Uchiha vstávaj a otvor mi!" Kričal aby ho zobudil. Musí mu rýchlo povedať o tom, že Sakura odišla a musia ju ísť spolu hľadať! Sú predsa jeden tým! Sasuke nemôže odmietnuť! Musí jej to predsa vrátiť nie? Naruto snáď nenechá aby sa znovu rozpadol ich team.
Počul z vnútra akýsi buchot a šramot, niečo sa tuším aj rozbilo. Sasuke spoza dverí zaklial.
Keď ich otvoril Naruto sa zhrozil. Bol poriadne ožratý, nedokázal ani stáť na nohách, opieral sa o rám dverí.. na tvári mal strnisko a bol celý špinavý a smradľavý. Pozeral na Naruta akoby ho ani nespoznával.
" Sasuke! Čo si to so sebou do pekla urobil? Ako dlho si v liehu?" Zakričal na neho naštvane blonďák a vtisol ho dnu. Čiernoočko sa zapotácal no udržal sa na nohách a nespadol.
" Sakra! Nemôžem sa starať ešte aj o teba! Nemohol si, si vybrať naozaj lepší čas na to aby si sa takto sťal. Baka!" Chytil ho pod krkom za tričko a odviedol na gauč kde sa čiernovlások bez protestu zvalil. Vlastne do teraz nič neprehovoril.
" Čo tu sakra chceš Naruto?!" Plietol sa mu jazyk.
Naruto sa zamračil. " Prišiel som ti povedať, že Sakura ušla! Musíme ju ísť hľadať a priviesť ju späť tak ako sme našli a priviedli späť teba ty ožran! Ale ako vidím, kým nevytriezvieš nepomôžeš mi. Baka veď nevieš ani stáť na nohách!" Obzrel sa okolo seba.. všade boli prázdne fľaše až na jednu z ktorej Sasuke práve hltal ďalšie glgy.
Naruto mu ju vyrazil z ruky. " Si kretén? Máš už dosť! Osprchuješ sa a ja ti zatiaľ urobím kávu! Musíme ísť rýchlo po Sakuru." Rozčuľoval sa keď kráčal do kuchyne a cestou zakopol o pár fliaš. Zanadával.
" Ona sa nevráti Naruto." Povedal zničene Sasuke a Naruto záporne pokrútil hlavou, kým prehľadával dres. Dattebayo ten je ale ožratý, vôbec nevie čo hovorí. Pomyslel si, keď konečne našiel celkom čistý hrnček.
" Isteže sa vráti! Je to predsa Sakura! Miluje Konohu je tu jej domov! Netrep nezmysly a choď do sprchy inak ťa tam šmarím ja a oblejem ťa kýbľom studenej vody, ty magor opitý!" Nadával a hľadal v strynkách kávu.
" Ona sa NEVRÁTI, Naruto!" Zakričal Sasuke opileckým hlasom z obývačky.
Naruto prišiel pomaly do dverí.. došlo mu to.
" Ty o tom niečo vieš, však? Hovoril si s ňou pred tým než odišla?!"
Sasuke prikývol a schoval si tvár v dlaniach.
Narutom prešla vlna zúrivého hnevu.
" Čo si jej povedal?! Sasuke! Ak si ju vyhnal tak ťa prerazím!!" Prišiel ku nemu a schmatol ho za staré špinavé tričko.
" Hovor Sasuke!" Okríkol ho.
Sasuke skrivil tvár v bolestivej grimase. " Ona ma nemiluje.. už druhý krát ma odmietla."
Naruto sa zatváril šokovane a naštval sa ešte viac.
" Ty hajzel! Tak to nebola pravda? Ty si mi klamal! Nám všetkým!!" Triasol s ním rozzúrene a Sasuke sa nebránil. Bol na to moc opitý.
" Ako som mohol urobiť takú hlúposť a veriť tebe namiesto Sakury?!" Nechápal blonďák sám seba a znechutene odstrčil svojho najlepšieho kamaráta. (Alebo najlepšieho podrazáka? To teraz nevedel.) Sasuke sa zaboril ešte hlbšie do gauča.
" BAKA!!! Sasuke prečo si to urobil?!" Zvrieskol na neho o pár sekúnd Naruto. Šok prešiel .. už opäť zúril. Mal ale chuť ziapať na seba.. najradšej by sa poriadne zmlátil za to, že jej neveril. Došlo mu akú chybu urobil.. Mal jej uveriť, mal stáť na jej strane.. Tak ako ona stála pri ňom milión krát predtým. .. Ale nie.. on urobil presný opak.
Sakura bojovala za neho, za Konohu .. A ako sme sa jej za to odvďačili? .. Všetci sme sa na ňu vykašľali. Neverili sme jej, otočili sme sa ku nej chrbtom a vyštvali sme ju preč.
Je to preto aj moja vina. Aj kvôli mne odišla. Čo som to za priateľa keď som dopustil aby sa stalo toto?! Zúfal si modroočko a stále nerozumel prečo to Sasuke urobil.
" Urobil som to preto... Lebo ju milujem Naruto! Chápeš?! Ale ona ma nemiluje.." Bľabotal a utrel si oči od krvavých sĺz. " Odišla ..." Vzlykol trhane. " Miloval som ju odmala .. už keď sme boli deti ... A ona teraz, keď sme mohli byť konečne spolu povie nie." Zavyl.
" Posral som to Naruto."
Je z neho troska.. Zo silného, nebojácneho, arogantného, nechutne dokonalého Uchihu je troska.
Blonďák si sadol zničene vedľa neho na gauč a načiahol sa po poloplnej fľaši nejakého drahého alkoholu čo sám Sasukemu pred chvíľou vyrazil z ruky.
Poriadne si logol. " My sme to posrali." Opravil ho Naruto so znechutenou grimasou na tvári. Jeho hrdlo a bránicu zaplavil oheň. Dúfal vo vykúpenie vlastnej viny. Toto vykúpenie hľadal rovnako ako jeho najlepší kamarát.. na dne fľaše.
Podal ju po pár ďalších poriadnych glgoch Sasukemu.. Ten sa tiež napil.
" Čo urobíme?" Spýtal sa Sasuke zničene, po tom čo si odpil aj on a podal mu ju späť.
Naruto sa jej ujal a pil do dna.
" Ja neviem.." Odpovedal jeho kamarát keď na neho začal pôsobiť tento drahý a ničomný mok.


... Sakura ...


Zobudila som sa nad ránom keď slnko ešte len pomaly vychádzalo. Obliekla som sa, vzala som trochu peňazí z obálky a pobrala som sa na trh. Neshiro išiel so mnou.
Na tvári ma hriali ranné slnečné lúče a ja som sa usmiala na nebo, kým som kráčala do mesta.
Ešte len vykladali tovar. Mala som skvelý jedinečný výber.
Šťastne som sa usmiala a nakúpila som všetko potrebné.. Samé zdravé veci a všemožné prísady.
Ah.. Len mi stále v hlave nedala pokoj tá Itachiho veta: "budem ťa sledovať" .. bola som z toho poriadne paranoidná a celý čas sa mi zdalo, že ma ozaj niekto sleduje.
Snažila som sa ten pocit ignorovať.

.. Nad ránom v Konohe ..


" Sakura! My ťa zachránime! Vráť sa ku nám!" Kričal Naruto na plné hrdlo a spolu so Sasukem, zavesený jeden na druhom, sa tackali ku bráne Konohy.
" Vydrž čerešnička! JA ti to vynahradím láska!" Kričal Sasuke a odpil si fľaše, na to ju posunul Narutovi ktorý rozhodne nezaostával a dal si poriadny log.
Robili veľký rámus, ktorý zobudil dokonca aj večne spiacich, nepozorných a neostražitých mužov ktorý chránia vstup do Konohy.
Kotetsu s Izunom neverili vlastným očiam.
Unavene si vzdychli a išli ich zastaviť skôr než tí dvaja vyvedú niečo ešte horšie.

...

Tsunade poslala Izunu a Kotetsu späť na stráž a cez skrížené prsty pozorovala tých dvoch ožratých idiotov pred sebou ako po stojačky zaspávali.
" Shizune, choď im uvariť poriadne silnú kávu."
" Hai." Uklonila sa a hneď utekala ako jej nariadila.
Tsunade sa nahnevane postavila a tresla rukami silno po stole aby sa zobudili. Obaja chlapci pri tom nadskočili.
" Čo si myslíte, že robíte keď takto rušíte pokoj v Konohe!?" Zhúkla a veľmi sa musela premáhať aby obom nepritankovala.
" Ideme priviesť Sakuru späť báábi." Zatiahol Naruto a začkalo sa mu.
" V takomto stave vás nikam nepustím a vôbec... Nikam za ňou nepôjdete! Ona sama si zvolila odísť. Chce mať pokoj, tak jej ho doprajeme! Naruto, nechcela som aby si ju išiel hľadať, keď som ti dala prečítať ten list." Vzdychla si. " Malo ma napadnúť čo sa stane.. Ale ja som iba chcela aby si ju pochopil." Hovorila trochu smutne, Sakuru zbožňovala a milovala ako vlastnú dcéru.. Bude ale tolerovať jej rozhodnutie aj keď by bola najradšej keby sa vrátila.
Trochu potriasla hlavou a znova sa zamračila, opäť do nich zapichla svoje jantárové oči.
" A pre to si neželám aby ste ju prenasledovali!" Skríkla znova a zazerala pri tom na dvoch mladíkov pred sebou.
" Ale.." Povedali obaja naraz. (Akosi nám trochu vytriezveli.)
" Žiadne ale!" Ukázala na nich prstom. " Necháte ju na pokoji rozumiete?! Ak sa vráti tak iba a IBA zo svojej vlastnej vôle!" Kričala na plné hrdlo a znova udrela do stola.
" Ale Tsunade-sama ja ju..." Začal Sasuke.
" Hlavne ty Sasuke, zmĺkni. Napáchal si svojou aroganciou už dosť škôd a nenechám ťa Sakure ďalej ubližovať, ROZUMIEŠ?!" Hovorila hrozivo.
Sasuke sklopil zničene oči na podlahu. Vedel, že hovorí pravdu.. Sakure nespočetne krát ublížil a neznáša sa za to.. ale nemôže ju len tak nechať ísť. To by sa na neho ani nepodobalo.
Obaja boli z preslovu Piatej dosť mimo.
V tom dvere otvorila Shizune, podala obom kávu a postavila sa vedľa stola.
" Toto vypijete a pôjdete sa domov vyspať mladý páni. Dúfam, že sme sa pochopili." Povedala podráždene Tsunade a sadla si späť na stoličku.
" Hai." Povedali zborovo aj keď to ani jeden nemyslel vážne... Ani jeden z nich totiž nemá v pláne vzdať sa Sakury.


... V tom čase ...


Itachi nespáva dobre, obvykle ho prebudí kašeľ a túto noc nemohol zaspať vôbec.
V hlave sa mu totiž dookola mihala jedna ružovovlasá krásna dievčina a on šalel z toho, že ho od nej delí ani nie15 metrov. Nechápal prečo Igaku-san poslal práve ju a tiež netušil prečo odišla z Konohy. Táto nevedomosť ho ničí.
Takto strávil celú noc.. Premýšľal a hútal.. no žiadnej odpovedi sa nedočkal.
Už svitalo keď započul šramot. Išlo to z jej izby.
Obliekol sa pootvoril svoje dvere. Videl ako odchádza, Neshiro ju nasledoval. Obula sa a vyšla prednými dverami.
Chce ujsť? Napadlo ho, no hneď to vyvrátil. To by si vzala určite aj svoje veci.. Hm.
Rozhodol sa, že ju bude sledovať. Obhajoval si to tým, že jej predsa neverí ale pravdou bolo, že sa na ňu chce skrátka pozerať a naozaj sa zaujíma kam asi o takomto čase ide.
Nepozorovaný, stratený v tieňoch sledoval ako Sakura kráča cestou do mesta. Mala zaklonenú hlavu a mierne sa usmievala na oranžové lúče ranného slnka, ktoré jej hladili tvár. Vietor sa jej pohrával s vlasmi a ona vyzerala ako nejaká krásna éterická bytosť.
Zamračil sa pri svojich úvahách. Neshiro nadšene poskakoval okolo jej nôh. Vlnil sa popred ňu až kým sa Sakura nesklonila a nevzala ho na ruky.
Niečo mu rozprávala.. no to Itachi nepočul a dosť ho mrzelo, že nepočuje jej hlas. Teraz by neznel určite ani trochu nervózne či vystrašene.
Vzdychol si keď si spomenul na to ako sa zasmiala vtedy v kuchyni, keď sa rozprávala s Kisamem. Určite v tichosti súhlasil so svojim najlepším kamarátom. Mala by sa smiať častejšie ... ale nie s ním! Nie s Kisamem! Vtedy svoju reakciu nechápal.
No .. žiarlil.
Žiarlil na to, že sa usmieva na Kisameho a jemu samému venuje iba dlhé zmätené pohľady. Nevyzná sa v nej a to ho žere. Nevie v nej čítať ako v ostatných a to z nej robí ešte väčšiu záhadu.
Sledoval ju stále.. keď vyberala všemožnú zeleninu. Sledoval ako sa usmiala na starú predavačku. Mlčky obdivoval jej nehranú ladnosť a eleganciu keď prechádzala pomedzi ľudí a vyložený tovar.. Vytŕčala spomedzi ostatných v dave ako päsť na oko.
Príliš krásna a vznešená aby sa prehrabávala medzi zablatenou zeleninou. Vyzerala naozaj sústredene keď porovnávala jednotlivé kusy. Trochu sa mračila a vyzerala pri tom rozkošne.
Oh moje nervy.. ja Uchiha Itachi považujem niečo za rozkošné. Tá moja choroba mi asi lezie na mozog. Povzdychol si. No .. ale na moju obhajobu Sakura nie je len tak niekto.
Videl ako sa vždy úctivo uklonila keď platila.
Napokon sa usmiala na Neshira a pobrala sa aj s nakúpenými taškami späť. Niečo povedala bielemu kocúrovi pri svojich nohách, žiarivo sa usmiala a prstami si dala vlasy za ucho.
Itachi pozoroval do detailu každý jeden jej pohyb a výraz v tvári. Bol ňou unesený a fascinovaný.
Nechápal sám seba a štvalo ho to, čo s ním to dievča robí.
Cítil dôverne známe pichanie a škrabanie v pľúcach a v krku. Potreboval si odkašľať.. ale prezradil by sa. V tichosti zaklial a musel sa vzdať svojej súkromnej misie. Odbehol bokom a poriadne bolestivo sa rozkašľal.
Rukou na ústach sa snažil udusiť v sebe nepríjemné chraptanie. Keď dal ruku preč zbadal na svojej dlani o niečo viac krvi ako naposledy. Bolesť pomaly odznievala.
Ani tieto nové tabletky nezaberajú.. Kto vie koľko času mi ešte zostáva. Pomyslel si keď s ovisnutými plecami bežal domov. Predbehol ju.
Otvoril dvere, chcel ísť rovno do svojej izby.
No postavil sa mu do cesty Kisame. " Kde si bol Itachi? Máš odpočívať." Založil si ruky na hrudi a mračil sa. Uchiha si vzdychol.
" Bol som sa nadýchať čerstvého vzduchu." Odvetil mu nezaujato a kráčal do svojej izby.
Kisame na to nič nepovedal aj keď mal obavy.. Ustarostene sa za ním pozeral.


... Sakura ...


Som nadšená, že som zohnala toľko skvelých potravín a prísad. Hneď keď som prišla do domu.. šla som do kuchyne kde som sa pustila do prípravy raňajok. Naliala som trochu oleja na panvicu, rozbila som vajíčka a rozhodla som sa pripraviť volské oká. Rýchlo som zamiesila cesto na bochníky a dala som ich piecť. Kisamemu som vysmažila aj slaninu.. možno ho to poteší.
Netrvalo to dlho a rozdelila som všetko na dva podnosy. Uvarila som čaj a Itachimu som vedľa pohára dala tabletky.
Kráčala som opatrne .. nechcela som nič rozbiť ani rozliať. Itachiho izba bola bližšie.
Kľakla som si pred jeho dvere a položila som podnos na zem.
" Smiem vstúpiť?" Spýtala som sa vyrovnaným hlasom a prekvapivo som sa nezakoktala.
" Nie." Odpovedal z vnútra chladne.
Znervóznela som. " Ja- ja .." A je to tu, už koktám.
" Priniesla som vám jedlo a tabletky Itachi-dono." Prehovorila som pokorne, so sklonenou hlavou. Nastalo dusivé ticho a myslela som si, že ma skrátka odignoroval. Premýšľala som, že mu to nechám pred dverami a odídem. Už som to chcela urobiť a v tom sa rozleteli dvere.
Vyplašene som zdvihla hlavu. Stál nado mnou. Pozrela som sa do jeho krásnej, nahnevanej tváre. Srdce mi bilo o preteky.
" Už som ti vysvetľoval, že nebudem jesť ani piť nič čo mi pripravíš." Zavrčal. (Vlastne to na mňa zakričal).
Zdalo sa mi, že som sa scvrkla. Ten jeho sústredený nenávistný pohľad mi dával zabrať, no nemohla som sa oslobodiť a uhnúť prvá. Jeho červené oči .. ten prekliaty sharingan. Nešlo to.
" Čo sa tu robí?" Otvoril dvere na svojej izbe, rozospatý Kisame. Itachi sa odo mňa odvrátil, pozrel jeho smerom a ja tiež. Keď si nás Kisame obzrel, pochopil to a zamračil sa.
" Itachi ?" Oslovil ho podráždene a prišiel ku nám. Chytil ma za lakeť a zdvihol na nohy. (V rukách som stále držala podnos.)
" Prečo si kričal?" Spýtal sa ho Kisame zrazu milo. (Hral sa na hlúpeho, dobre vedel prečo sa Uchiha hneval).
Itachi neodpovedal iba ho sústredene prepaľoval pohľadom. Kisame si vzdychol, prevrátil oči a odvrátil od neho zrak. (Nechápala som ako to dokázal.. Prečo to ja neviem? Prečo ma Itachi dokáže takýmto spôsobom uväzniť?)
" Dokážem ti, že to nie je otrávené hej?" Navrhol a vzal z podnosu čo som držala jedno volské oko. Položil si ho na voňavý bochník a s chuťou do toho zahryzol. Pečivo chrumklo a kisame vydal labužnícky zvuk.
" Spokojný? Dáš si aj ty? Je to fakt dobré." Zaškeril sa a strčil to Itachimu pod nos.
Uchiha odrazil jeho ruku a pohoršene odfrkol. Načiahol sa, vzal si z podnosu lieky a otočil sa ku nám chrbtom. Zavrel dvere.
Mala som pocit akoby ma niekto obaril vriacou vodou.
Kisame prehltol a položil to jedlo späť na podnos čo som kŕčovito zvierala v rukách.
Stále ma držal za lakeť.. myslím, že ak by ma pustil tak omdliem.
" Neklamal som naozaj mi to chutí." Usmial sa na mňa milo.
Kradmo som na neho pozrela. " Spravila som ti to isté.. a ešte som ti opražila aj slaninu, vravel si .. že máš rád mäso." Hovorila som potichu.. stále som bola mierne mimo.
Spokojne sa zasmial. " Už sa na to teším. Poď.. pôjdeme do kuchyne." Usmial sa na mňa hrejivo a za lakeť ma viedol po chodbe.


Itachi sedel za stolom vo svojej izbe. Pozeral von oknom a premýšľal nad tým čo sa práve stalo.
Čo to so mnou zase bolo? Nespoznávam sa! .. Do pekla! Bola taká krásna, keď som sa na ňu pozrel .. Taká nádherná a tie jej veľké vyplašené oči. Prisahám, že som takú zelenú ešte nikdy predtým nevidel. Spanikáril, znova sa zháčil nad svojimi pocitmi a myšlienkami.
Musím si ju držať od tela! Nesmie ma zmiasť tak ako Kisameho. On jej už úplne podľahol.
Mal by som ju zabiť a bolo by po všetkom. Hneď ako si to pomyslel.. zhrozil sa sám nad sebou. Vedel, že z nejakého, jemu neznámeho dôvodu .. By ju nebol schopný zabiť. Nikdy.
A to ho najviac desí. Nerozumie sám sebe.



Kisame si prerezal bochníky a dal do nich vajíčka a slaninu. Jedol a pri tom mi rozprával všemožné zážitky a zábavné historky. Snažil sa ma rozptýliť.
Odkrojila som Neshirovi kúsok slaniny tak si pochutnal aj on.
Strácala som sa ale vo svojich myšlienkach. Nerozumela som tomu prečo ma Itachi tak nenávidí. Nič som mu predsa neurobila. A vôbec, keď ma tak neznáša .. prečo Kisamemu kvôli mne klamal? Prečo mu nepovedal kto som? Prečo ma neprezradil vtedy v tom lese? Prečo na toho kreténa stále myslím?
Vzdychla som si.
" Nad čím rozmýšľaš?" Spýtal sa ma Kisame s úsmevom.
" Hm.. nad tým čo navarím na obed." Zaklamala som pohotovo.
" Nuž .. Určite vymyslíš niečo skvelé. Arigato za raňajky Sakura-chan ale už musím ísť." Usmial sa a zamával mi na odchode. Odišiel prednými dverami. Náhle som dostala strach. Teraz som s Uchihom v jednom dome sama.
Už len pri tom pomyslení mi krv v žilách prúdi rýchlejšie.
Zahryzla som si do pery a radšej som sa pustila do varenia obedu.
Opražila som cuketu, urobila som ku nej zeleninový šalát a zemiakovú kašu s kúskami tofu.
Kisamemu som ku tomu upiekla kuracie prsíčka.
Voňalo to úžasne. Obávala som sa však toho, doručiť to Itachimu. Tušila som, že to aj tak nezje. Všetko som nachystala a položila som podnos pred jeho dvere.
Hneď som sa vyparila. Potom som zaniesla Kisameho porciu do jeho izby a sama som si naložila na tanier.
Neshiro šťastne mľaskal keď si pochutnával na kuracom mäsku.
Usmiala som sa na neho. Aspoň, že mi to tu spríjemňuje. On a aj Kisame.
Je to celé divné a nezvyčajné.. nikdy by som si nepomyslela, že bude Kisame na mňa niekedy takýto milý. Ale je fakt, že som si ani nikdy nepomyslela, že budem bývať s nimi v dome a prakticky im robiť slúžku. A vlastne.. nič na tejto situácii nie je normálne chjo.
Umyla som po sebe riad. Upratala som dom. Umyla som dlážku..
Išla som sa pozrieť ku jeho dverám. Podnos tam stále bol, jedlo aj čaj .. všetko bolo nedotknuté. Ako vždy, zmizli iba lieky. Vzdychla som si ale nevzala som to.
Nechala som to tam. Dúfam, že keď vyhladne tak si niečo zoberie. Predsa len nič nejedol ani včera ani dnes..
Zamietla som prach, vyčistila vaňu, vyleštila zrkadlá a napokon som sa pobrala do záhrady. Snažila som sa zamestnať, tak som vytrhávala burinu zo záhonov. No nič nezabránilo tomu aby som pri tom stále nemyslela na Itachiho.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Aki-chan Aki-chan | Web | 31. srpna 2013 v 9:07 | Reagovat

Veľmi krásni dieli ..rýchlo pokračko som zvedavá či sa niečo stane pokiaľ oni dvaja budú v dome sami.

2 dakyra dakyra | 31. srpna 2013 v 10:12 | Reagovat

Dokonalý díl.. už se těším na další...:D

3 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 31. srpna 2013 v 10:57 | Reagovat

:3 krásne iel...a ten neshiro..úplne som si ho predstavovala ako poskakuje okolo sakury :3 a ked prskal na itachi :D :D dokonalé..takú mačku by som chcela mať, a itachi...omg...nemám slov....prvé má také myšlienky a potom po nje kričí :( hajzel je to zatial :( ale však on si všetko uvedomí v čas :D a ten obrázok itachiho...kde ich berieš? :D :)

4 BB20 BB20 | 31. srpna 2013 v 11:41 | Reagovat

Děkuji moc za nový díl, Violo, díky! :-)

5 Kajka-chan Kajka-chan | 31. srpna 2013 v 18:35 | Reagovat

Nádherne! xD Čítam to už druhý krát a neomrzelo ma to! :D
Itachi..No Itachi..Bola by som ešte viac nervózna ako Sakura! Už keď sa pozriem na obrázky! :-D
Arigato Viola-san! Za poviedku a za všetko! ;-)
Ale teraz ma napadlo kam odišiel Kisame? :O ..Uch, budú sami.. No musím písať že sa teším na ďalší diel?? 8-)
Ale áno xD Veľmi sa teším!! :D
5 hviezdičiek :-)

6 Saky Saky | Web | 1. září 2013 v 0:54 | Reagovat

úžastné :) som zvedavá čo sa bude diať ďalej :)

7 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 1. září 2013 v 14:55 | Reagovat

hje to s tebou súhlasím (tá animka) konan sa moooc hodí k peinovi. oni sú takí ňuňáci :3

8 Shitai Shitai | 1. září 2013 v 17:34 | Reagovat

všetko to zdravé jedlo.. aach! :D kráásny diel.. vážne už sa teším na to čo vymyslíš dáál :3 ARIGATOU VIOLA_CHAN :*

9 MIA MIA | 3. září 2013 v 22:58 | Reagovat

Noooo...tak tento diel je riadna pecka :D ...normalne som sa musela smiat ked som si predstavila tych dvoch pripitych :D + tie hlasky :D to si zaklincovala poriadne... som rada, ze ta dobre napady a chut pisat neopusta :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama