Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

NESHIRO - Cesta za šťastím 05

2. září 2013 v 18:36 | Viola NTk |  NESHIRO - Cesta za šťastím
Táák tu je ďalšia časť .. ARIGATOO GOZAIMASU za všetky hviezdičky a komentáre :3
Chcem sa vopred ospravedlniť za to, že keďže začal školský rok a ja som v maturitnom ročníku.. Pridávanie poviedok bude dosť nepravidelné a nebude to moc často. Nuž tak vopred GOMEN ... A držte mi palce ^^ :D
Pekné čítanie, dúfam, že sa vám to bude páčiť n.n





Kisame sa vrátil.. všimol si ako Sakura vytrháva v záhrade nejakú burinu. Vyzerala byť zamestnaná tak išiel rovno ku Itachimu.
" Smiem?" Ozval sa spoza dverí, prekročil podnos s jedlom a hneď vošiel dnu.
Itachi sedel na zemi opieral sa o posteľ a lúštil nejaké zvitky.
" Zdravím Kisame, už si sa vrátil? Poslal si to všetko?" Spýtal sa ho Itachi, bez toho aby zdvihol zrak od papierov.
" Jasné.. poslal som všetko čo si chcel. Podľa mňa priveľmi pracuješ." Sadol si ku nemu.
" Práca je to jediné čo ma dokáže rozptýliť keď ma sem Akatsuki poslalo. Pein aspoň nemusí tieto papierovačky vybavovať sám. Rád mu s tým pomôžem."
Kisame mykol plecom a zasmial sa. " Vieš čo nechápem? Kde to dievča berie toľko energie.. Celý dom sa ligoce, máme navarené a že je to fakt chutné! Práve sa stará o záhradu.. chápeš to? A je taká krásna, odvážna a tvrdohlavá keďže sa stále nevzdala a naďalej varí aj tebe.. Ja by som to s tebou už dávno vzdal kamarát!" Začal radostným tónom žraločí muž a Itachi potláčal zlosť.


" A prečo mi to hovoríš?" Spýtal sa ho Uchiha znudene. Sám si predsa všimol aká nechutne perfektná Sakura je. A preto mu to nesedí. Okrem toho ho vytáča to ako po nej túži.
" No... Myslím, že by si mi mal poďakovať za to, že som ju neposlal preč tak ako si odo mňa žiadal." Zazubil sa a vytrhol mu z ruky zvitok.
" Ešte aj Neshiro ju má rád. Nemyslíš, že by to mohlo niečo znamenať?" Spýtal sa ho.
" A čo také?" Nechápal čiernovlások a prebodol ho pohľadom. Ak nechce dostať päsťou, mal by Kisame prestať v jeho dráždení. Nič totiž to nie je horšie ako naštvaný Uchiha.
Kisame ho potiahol za rameno a kývol ku pootvorným dverám. Bolo tam vidno Ako Neshiro čuchá ku nedotknutému jedlu na podnose. S chuťou sa do toho pustil.
Kisame sa na tom zasmial. " Nechceš ho zachrániť aby sa náhodou neotrávil?"
" To nie je vtipné." Odbil ho Itachi.


Kráčala som ku Itachiho dverám, nenápadne opäť skontrolovať podnos.
" Ako to myslíš, že to nie je vtipné?! Ja sa bavím!" Zasmial sa Kisame z jeho izby. Na Itachiho podnose sedel Neshiro a kŕmil sa.
Vzdychla som si.. zmaril tak môj plán.
" Ale ty nemáš zmysel pre humor." Povedal pobavene Itachi. Ešte nikdy som ho nepočula povedať niečo takýmto tónom. Bola som z toho trochu mimo. Nemyslela som si, že je schopný byť pobavený. Myslela som, že on dokáže byť iba mrzutý a chladný.
Neshiro ma zaregistroval. Zdvihol hlavu, pozrel na mňa a mňaukol.
Ale nie .. prezradil ma!
Rýchlo som šla do kuchyne variť večeru.

...

Ryža, zelenina a pre Kisameho aj nejaké mäso. Nervózne som si podupkávala nohou kým som miešala jeden hrniec za druhým a úpenlivo som premýšľala, čo by som ešte mohla robiť aby som sa nezbláznila.
Ako mám Itachiho prinútiť jesť, keď mu nedokážem ani opätovať pohľad?! To je na zaplakanie.
Išla som potichu ku dverám Itachiho izby. Neshiro sa na tom podnose poriadne vybláznil.
No počkaj! Už dnes nedostaneš žiadnu slaninku ty malý zradca.
Nadávala som na neho v duchu keď som umývala zvyšky jedla z tácky.
A kde vôbec je? Už som ho peknú chvíľu nevidela. Baka.. Určite je v Uchihovej spálni.
Prisahám, že ak dnes Itachi odmietne zjesť večeru.. Tak zajtra.. pôjdem do nemocnice a poprosím Igakuho o to aby som mohla odísť. Nemá to predsa význam.. Ešte sa tomu idiotovi priťaží keď neje. Tie tabletky by sa nemali brať na prázdny žalúdok.
SAKRA! Nechcem Igakuho a Sekko sklamať ale čo mám robiť keď ma Uchiha nenávidí?!
Ani neviem ako a už sa pomaly stmievalo. Polievala som kvety v záhrade a dodávala som si odvahu.
Zvládnem to. Musím. Je to.. je to iba chlap. Snažila som sa upokojiť no moje podvedomie ma uštipačne vrátilo do reality.
Nie je to len taký obyčajný muž.. je to masový vrah, hľadaný zločinec triedy S nukenin.. SAKRRA!! Vlastne je moja nervozita z toho chlapa úplne opodstatnená.. až na to, že..
Nie som z neho nervózna pre to, že by som sa ho bála.. To nie, teda nie úplne.
Vzdychla som si a zahryzla som si do pery.
Chytila som do ruky podnos s jedlom a odhodlane som vykročila do chodby na ktorej býva. No každým centimetrom, čo som sa približovala ku jeho dverám, sa moje odhodlanie strácalo až som sa pristihla ako sa trasiem.


To zvládnem. Budem neodbytná! Doktor Igaku a Sekko na mňa spoliehajú. Nesklamem ich! Položila som tácku na zem a kľakla som si ku dverám... (Aj tak sa mi podlamovali nohy a neustála by som to na čo sa chystám.)



Kisame od Itachiho odišiel hneď potom ako Neshiro prezradil Sakuru. Uchiha zostal vo svojej izbe sám, ponorený vo svojich myšlienkach. Cítil sa slabšie než včera .. Každým dňom ide jeho stav dole vodou a on to dobre vie. Je mu jasné, že tým, keď teraz neje, si ešte viac komplikuje situáciu.. ale.
Do pekla! Musí si stáť za svojim. Nie? Je predsa Uchiha..
Celý deň nevytiahol päty z izby. Vedel kedy Sakura prišla po podnos.. spoznal jej tichú, ľahkú chôdzu. Neoslovil ju.. aj keď na to mal nehoráznu chuť.
Sakra.. o čo jej ide?! Robí to naschvál?! Kisame jej už úplne podľahol. Nesmiem dopustiť aby dostala aj mňa! Ako si to pomyslel, Neshiro odišiel z jeho kolien a prekĺzol pootvorenými dverami von na verandu. Mierne sa zachmúril.
V tom Itachiho pľúca zaplavil bolestivý kŕč. Celé vnútro akoby mu horelo v plameňoch. Hrdlo sa mu naplo a poriadne ho v ňom škrabalo.. Už zase.
S chripotom si odkašľal a cítil ako mu v hrdle buble vlastná krv, keď sa pozrel na svoju dlaň..


Ah.. Vykašľal viac krvi než naposledy. Cíti sa nanič.. veľmi unavene, no keď si už ľahne.. spánok neprichádza a jeho myseľ zaplavuje nonstop jej nežná tvár.
Už vypracoval všetky papiere, čo mu dal Pein na starosť a čakať kým mu poštou doručí ďalšie .. To je na nevydržanie.
Celý deň bol zavretý v izbe aby na ňu náhodou v dome nenarazil.
No predsa si neodpustil ju z diaľky pozorovať ako chodí po záhrade a polieva kvety. Opäť ako dnes ráno ho fascinoval každý jeden jej pohyb.
Túžil sa dotknúť jej alabastrovej pokožky. Chcel zaboriť prsty do jej krásnych vlasov..
Sú také jemné ako vyzerajú? Alebo je to iba zdanie?! ... Tieto otázky mu nedajú pokoja.
Najväčšmi však túži po jej perách. Chce okúsiť jej chuť. Chce ešte cítiť jej sladkú vôňu. Chce Sakuru celú pre seba.
Vedel, že je to nemožné a to ho na tom najviac štvalo. Takýmto štýlom strávil celý deň. Za oknami padal súmrak.
Cítil z kuchyne ďalšiu príjemnú vôňu jedla ktoré varila. V bruchu mu zaškvŕkalo.
Zamračil sa.. Nejem iba druhý deň a už to takto cítim?! Je to tými liekmi alebo tou chorobou?! Hneď ako chcel minútu myslieť na niečo iné než na ňu, počul jej kroky približujúce sa po chodbe k jeho dverám. Počul ako opäť položila tácku pred dvere.
Tajne dúfal, že hneď odíde a nebude ho viac mučiť svojou prítomnosťou.
" Itachi-dono smiem vojsť? Priniesla som večeru a je čas na vaše lieky." Počul jej jemný, plachý hlas.
Prečo to sakra nemôže nechať tak a odísť? Povzdychol si.
Prečo v ňom táto žena vzbudzuje také pocity? Prečo v ňom opäť vzrástla taká túžba?! PREČO? Doparoma prečo!?!?
" Nie, nechoď sem!" Zvýšil nahnevane hlas. Bol podráždený a hnevá sa na seba lebo odkedy ju zbadal v lese ako ich sleduje.. odvtedy sa vôbec nechápe. Sám nevie prečo vtedy Kisamemu klamal.. skrátka, keď sa pozrel do jej očí.. mal pudové nutkanie ju ochrániť.
Do pekla! Zaťal zuby. Mám toho už po krk! Prečo musela vpadnúť do môjho života?! Pomyslel si zúfalo.
" Prosím, musíte jesť. Tabletky vám nepomôžu ak sa nebudete príkladne stravovať. Môžu vám dokonca uškodiť." Jej hlas znel odhodlanejšie než zvyčajne.
So záujmom sa pozrel na dvere. Je naozaj odvážna. Mal sa chuť nad jej tvrdohlavosťou usmiať. Hneď z toho ale precitol a potriasol hlavou.
" Nestaraj sa o mňa." Zavrčal a nervózne si zašiel prstami do vlasov. Bol veľmi znepokojený z tých hlúpych pocitov a myšlienok. Už roky ani nevedel, že nejaké pocity ešte má.
A zrazu sa tu objaví táto malá kuniochi z Konohy, hovorí, že mu chce pomôcť a do čerta... On ju tak chce!
" Ale.. je moja povinnosť sa o vás starať. Igaku-dono sa na mňa spolieha a .." Začala neodbytne.
Chcel jej na to povedať niečo hnusné, no hrdlo mu zovrelo a pľúca bolestivo stiahlo.
Ale nie znova to na mňa ide! Musím si nutne odkašľať! Pomyslel si zúfalo a dal si ruku na ústa aby utlmil svoj kašeľ. No aj tak to bolo príliš hlasné a bolelo to, veľmi.
" Itachi-dono? Ste v poriadku?!" Spýtala sa vyplašene spoza dverí.
Chcel jej niečo odvetiť.. chcel ju poslať preč no kašeľ neustával.
" Idem dnu!" Povedala náhle. Itachi nemal šancu protestovať. Jednou rukou sa podopieral o zem a druhou sa pokúšal v sebe udusiť kašeľ.
Sakura ku nemu pribehla aj s pohárom čistej vody.
Dotkla sa jeho ramena a odhrnula mu vlasy z tváre aby mu priložila ruku na čelo. Kontrolovala jeho teplotu.
Bolestivé kŕče pri jej dotyku akoby zázračne prestali, Itachi si všimol Sakurin ustráchaný pohľad keď pozrela na jeho zakrvavenú dlaň. Utrel si ústa a odvrátil od nej pohľad.


Spustila ruku z jeho ramena.. Oh ako si len prial aby ju tam nechala. Tak dychtil po jej dotykoch.
" Napite sa prosím vody." Podávala mu sklenený pohár. Bola pri ňom tak blízko.. Opäť cítil jej čerešňovú vôňu.. ah. (Prebila dokonca pach jeho krvi.) Stačil by malý pohyb a mal by ju vo svojom náručí. Do pekla ale po nej prahol!
Zavrel oči.. a vyrazil jej ten pohár z ruky. Spadol na zem, rozbil sa a voda sa vyliala na parkety.
" Zmizni!" Skríkol na ňu nahnevane ale ešte stále trochu zachrípnuto, tak to nevyznelo, tak hrozivo akoby malo. Musí ju dostať z jeho izby inak sa neovládne.
" Nechajte ma prosím.." Začala a dotkla sa jeho ruky. Akoby do Itachiho tela vyslala elektrický prúd. Zaťal ruku v päsť.
" Nie!" Zavrčal a zabodol do jej hlbokých, smaragdových očí svoj najchladnejší pohľad aký dokázal zo seba dostať. Trhol rukou dozadu a jej teplá príjemná dlaň zmizla, zostala po nej iba spomienka.
" Ale - ja.." Naliehala a opäť sa chcela načiahnuť po jeho ruke. To už Itachi trochu spanikáril, chytil ju za ramená a chcel ju od seba odtiahnuť, chcel medzi nimi udržať priestor, odstup.
No hlava sa mu zamotala.. pred očami sa mu na pár sekúnd zotmelo a on na ňu spadol. Vlastne ju prakticky priľahol celým svojim telom. Skončila chrbtom na tatami a jeho perine. On mal hlavu položenú na jej ramene, nosom sa zľahka dotýkal jej hodvábne jemnej pokožky na krku.
Povedať vetu, že o tomto sníval.. nie je vôbec zveličené.
Neovládol sa a zhlboka sa nadýchol. Ah.. tá sladká čerešňová vôňa. Keď vydýchol všimol si ako jej naskočili zimomriavky. Len trochu sa podvihol na lakťoch. (Stále ju držal za ramená). Chcel vidieť jej tvár.. jej reakciu. Ich pery boli od seba vzdialené asi desať centimetrov.
Itachi stratil niť myšlienok, stratil reč aj zdravý rozum keď sa na ňu pozrel. Vlasy lemovali jej nádhernú tvár. Pery sa jej jemne chveli a v očiach mala zvláštne iskričky. V tej chvíli si Itachi pomyslel, že krajšiu ženu asi ešte nevidel. Bola nádherná ako zo sna, akoby ani neexistovala. Oh lenže ona je skutočná! A on ju pri sebe drží! Cíti jej teplé chvejúce telo...


" Pomôžem vám." Prehovorila tichým hláskom a tým ho vrátila späť do reality. Aj po tom všetkom mu chce pomôcť? Opätovala mu pohľad a on sa ponáral stále hlbšie do jej smaragdových očí. Cítil že sa trochu trasie .. no vedel že nie je vystrašená. Videl jej síce v očiach, že je trochu vyplašená.. a určite vedel, že je nervózna. No skutočný strach tam nebol.
Veľmi ho to potešilo.. to, že sa ho nebojí. Nútilo ho to ku tomu aby ju obdivoval ešte viac a aby po nej ešte viac šalel.
Hľadela na neho tými jej veľkými zeleným očami. Jej drobné dlane spočívali na jeho hrudi. Vnímal jej telo, jej vôňu, jej krásu. Asi ešte nikdy po ničom tak strašne netúžil ako po nej, tu a teraz, v tejto chvíli.
Stále na ňu bez slova pozeral nedokázal od nej odtrhnúť zrak. Pôvodne sa chcel hneď postaviť, chcel ju prinútiť odísť ale akosi.. sa mu už nechcelo od nej hnúť. Vlastne.. nemal chuť ju vôbec niekedy od seba pustiť čo i len na krok.
Najšťastnejší by bol ak by tento mučivý okamih trval večne. Túžil ju takto držať.. túžil sa ku nej skloniť a perami prejsť po jej krku.. Chcel zhlboka vdychovať jej sladkú čerešňovú vôňu a jazykom pri tom blúdiť po jej bielej, bezchybnej pokožke. Chcel bozkami obsypávať celé jej telo.. Túžil ju pevne objať a už nikdy nepustiť.
Chcel ju pobozkať.. oh ako veľmi to chcel.. Nespoznával svoje pocity a ani tú lačnú žiadostivosť čo ho opantávala keď bol pri nej takto blízko. Akoby bol zrazu niekto úplne iný.. niekto kto dokáže milovať.
Na chvíľu sa pristihol, že sa ku nej skláňa. Na chvíľu chcel pochovať to kto je on a kto je ona. Chcel sa do nej ponoriť a zabudnúť na celý svet. No vedel, že by to nebolo správne.. nesmie sa jej ani dotknúť. Nie je jej hodný. Je predsa zločinec a ona je taká čistá a nevinná. No aj napriek tomu .. Mal pocit akoby doteraz žil v tme a ona je jeho dlho hľadané svetlo.
Áno to je výstižné .. ona je svetlo a on je temnota. Musí ju pred sebou ochrániť, nezniesol by ak by trpela, ak by jej nejako ublížil a preto..
" Musíš odísť." Povedal zastretým hlasom. Premáhal sa, bojoval sám so sebou aby zo seba dostal tie slová. Pustil jej plecia, podopieral sa popri jej tele.
" Ale Itachi-dono.." Začala placho.
Zamračil sa lebo vedel, že musí byť hrubý a zlý ak chce aby odišla.
" Nebudem to opakovať! Zmizni z mojej izby a neopováž sa sem ešte niekedy vkročiť!" Prehovoril takým chladným a bezcitným hlasom aký bol na ňu schopný použiť.
Odtiahol sa od nej a ani sa na ňu už nepozrel. Pichlo ho ale pri srdci, keď si spomenul na bolesť a smútok čo sa jej objavili v očiach keď jej to povedal.
Som to ja ale sviňa. Pomyslel si, keď bez jediného slova zavrela za sebou dvere.



Utekala som do svojej izby. Po lícach mi tiekli neposlušné slzy. Posledných pár metrov som do mojej izby vlastne šprintovala. Zavrela som dvere a s prvým vzlyknutím som išla ku skrini.
Vybrala som odtiaľ to málo vecí čo mám a aj môj batoh.. hodila som to na posteľ.
Musím ísť preč.. Už to tu nevydržím! Ten jeho pohľad.. on .. Do pekla so všetkými Uchihami! Opäť som vzlykla keď som všetko náhlivo pchala do batoha.
Otočila som sa ku komode. Sedel na nej Neshiro.


Mňaukol a nesúhlasne prskol.
" Ty tomu nerozumieš! Už ma znovu neukecáš maličký!" Ukázala som na neho prstom. Utrela som si slzy chrbtom dlane a chcela som otvoriť vrchný šuplík no bol akoby zaseknutý.
Neshiro znova mňaukol. Zasekla som sa v pohybe a z očí mi vyšli znova ďalšie slzy.
" Čo to robím?! Už zase chcem utekať?" Vzdychla som si, podlomili sa mi kolená a ja som skončila na drevenej podlahe. Oprela som sa o skrinku, hľadala som v nej oporu.
Teraz by sa mi zišlo Narutove objatie.. Potrebujem silné, mužské, ochranné objatie. Smrkla som.
Keď zomrel ocko.. takéto objatie mi vedel dať iba Naruto, no on .. ma zradil.. Som na svete sama.
Utrela som si oči od sĺz ale bolo to zbytočné lebo ich nahradili opäť nové. Neshiro nehlučne zoskočil priamo predo mňa. Vyštveral sa mi na nohy a začal priasť ako o život.
Snaží sa ma utešiť.. to je krásne. Pousmiala som sa a pohladila som jeho jemný kožúšok. Ešteže mám aspoň teba.. Kocúrik môj zlatý. Pritúlila som si ho a predstavovala som si pri tom silné mužské paže.
Ah.. Neshiro. Veru nie, žiadny Uchiha ma už nedonúti odísť. Nikdy! Už nemienim viac utekať dopekla!
Nevybaľovala som si ale veci späť.. Len som batoh dala naspodok skrine.
Zajtra zájdem za Igakom a požiadam ho o to, aby som mohla opustiť tento prekliaty dom. Možno keď mu poviem ako ma môj pacient neznáša.. Tak mi nájde inú robotu. Aj tak ma práca s novorodeniatkami bavila omnoho, OMNOHO viac. Milujem deti. Keď som bola malá.. snívala som o tom, že budem mať 10 detí. Pousmiala som sa na tej spomienke. Moja mama aj ocko sa na tom vtedy dosť dobre bavili. ... Ocko, Mama..
Posmutnela som.
Chýbajú mi. Kiežby tu boli.. ah, mala som na nich byť milšia. Utrela som si nové slzy stekajúce po mojej tvári až do mojich uší.
To tak neznášam! (Aj preto nerada plačem po ležiačky v posteli.. chjo.)
Ležala som pod perinou, Neshiro mi priadol na bruchu. Bezmyšlienkovite som ho hladkala a pozerala som sa pred seba na strop.
Spánok neprichádzal, zato sa mi do hlavy opäť vkradli moje zmätené myšlienky.
Robím dobre? .. Mám pocit akoby som totiž robila iba samé zlé rozhodnutia. Možno keby som Sasukeho neodmietla.. Zachmúrila som sa a potriasla som hlavou.
Ale ja s tým arogantným debilom nechcem mať nič spoločné! (Teraz myslí Sasukeho.) A určite nechcem mať už nič spoločné ani s tým druhým arogantným debilom! (Teraz myslí Itachiho.) Neuvarím mu už ani len sprostý čaj!
Najviac ma ale vytáča moja reakcia.. keď na mne ležal. Vedela som, že ide omdlieť.. tesne pred tým sa mu totiž rozšírili zreničky a videla som, že na neho idú mdloby.
No keď sa na mňa zvalil.. oh, nerozumiem svojim pocitom. Srdce sa mi rozbúchalo rýchlejšie .. a vtedy keď sa na mňa pozrel.. Na chvíľu som si myslela, že v jeho očiach nevidím nenávisť.. Jeho oči boli, aj napriek sharinganu, také hlboké a vôbec neboli chladné, práve naopak.. Mala som pocit, že ... Sakra! Hrom do toho! Zahryzla som si do pery a mračila som sa na strop.
Chcela som aby ma pobozkal.. veľmi som to chcela. Bola to nespútaná, horúčkovitá túžba.
Ježkove oči, ja som sa pomiatla!
S podobnými myšlienkami a pochybnosťami o mojom zdravom rozume som zaspala.. Celú noc ma v spánku mátal jeho prenikavý, karmínový pohľad.



Ráno som sa zobudila.. umyla som sa, obliekla a dúfala som, že toto bola posledná noc čo som tu strávila. Pohladila som Neshira.. Narýchlo som urobila raňajky. (Iba pre mňa a Kisameho Itachi sa môže bodnúť!)
Vybehla som z domu. Potrebujem odtiaľto čo najskôr vypadnúť!
Kisame sa zobudil lebo počul šramot v kuchyni.. Postavil sa, že pôjde Sakuru pozdraviť ale už tam nebola. Na drese nechala misku ovesej kaše a odkaz.



Zjedz svoje raňajky Kisame, išla som do mesta.
Do obeda som späť.

Sakura.



Atrament ešte neuschol a kaša bola teplá, takže to písala asi iba pred pár minútami. Pomyslel si žraločí muž a počul kroky. Itachi išiel na verandu. Sadol si a obúval si topánky.
" Kam ideš Itachi?" Spýtal sa ho podráždene lebo už tušil jeho odpoveď.
" Idem sa prejsť." Odvetil Uchiha rovnako rozladeným tónom.


Kisame sa zamračil. " Klameš, znova ju ideš sledovať. Priznaj sa."
" To je moja vec." Oboril sa na neho mrzuto a postavil sa na odchod.
" O čo ti do paroma ide Itachi?! Nedáš jej dýchať!" Položil mu ruku na rameno a chcel ho zastaviť. Itachi však jeho ruku zhodil.
" Za to ty si z nej úplne hotový, čo?" Zamračil sa na neho svojim Sharinganom.
Kisame sa zarazil a odfrkol. Skoro to znelo akoby Itachi žiarlil. Pomyslel si zmätene no netrúfol si to povedať nahlas.
" A keby som ti povedal, že hej?! Že sa mi sakra páči?! Pche! Určite ale na rozdiel od teba, viem čo to je slušná výchova. Chováš sa ku nej ako ku poslednej špine. Je to žena Itachi, krásna jemná žena! A k ženám má chlap chovať úctu, do pekla!" Rozčuľoval sa a rozhadzoval rukami.
" Ty mi chceš dávať lekcie slušného správania?" Spýtal sa ho Uchiha posmešne.
" Nuž ako ťa týchto pár dní pozorujem, pár hodín by sa ti veru zišlo." Nenechal sa Kisame.
Mračili sa na seba. Táto situácia bola pre nich nová, ešte sa kvôli žiadnej žene nikdy nevadili. Vlastne sa doteraz vôbec nehádali.
Sakura mi prevrátila celý život hore nohami! Pomyslel si Itachi naštvane.
" Na toto nemám čas. Musím ísť." Otočil sa ku Kisamemu chrbtom a rozbehol sa po stopách ružovovlásky do mesta.
" HEJ!! Itachi! Máš ležať! Takto sa nevyliečiš! BAKA!!" Kričal za ním žraločí muž no nepokúsil sa ho inak zastaviť. Dobre vie, že by ho aj napriek svojmu stavu Uchiha porazil.
Itachi sa ponoril do tieňov.. rovnako ako včera. Uhm.. príde mu to ako oveľa dlhšia doba čo ju takto sledoval.
Sakura dnes ale nekráčala s úsmevom na perách.
A vlastne ani nekráčala... Ona doslova utekala.. a veľmi náhlivo, tvárila sa utrápene. Skoro akoby niesla na ramenách všetky problémy sveta.
Ale aj napriek smútku v jej tvári musel Itachi uznať, že je rovnako spanilá, vznešená a krásna.
Prekvapilo ho, že nejde na trh ale mieri si to rovno do nemocnice. Skočil na vysoký strom pri budove a ukryl sa za kmeňom v jeho korune. Videl ako Sakura máva na akúsi sestričku v bielom plášti.
" Sakura-chan! Nemyslela som si, že ťa tak skoro uvidím!" Radovala sa tá žena.
" Ahoj Sekko." Usmiala sa na ňu Sakura ale Itachi si všimol, že ten úsmev nie je moc šťastný.
" Ako ti ide práca domácej ošetrovateľky? Ešte raz ďakujem, že si to zobrala za mňa.. som ti taká zaviazaná! Moja malá Yoroko ma naozaj potrebuje.. veď vieš." Štebotala tá žena a kráčali spolu ku stromu na ktorom sa ukrýval čiernovlások / Ku vchodu do budovy.
" Nemáš za čo a .. ja viem. Je Igaku-donno v kancelárii? Chcela by som s ním hovoriť." Hovorila Sakura potichu, Itachi musel ozaj napínať uši aby ju počul.. Hneď ako spomenula Igakuho.. došlo Uchihovi prečo sem prišla. Chce odísť, chce dať výpoveď. Určite. A ani sa jej nedivým!.. Som ja ale pako! Pomyslel si zúfalo.
Tá predstava, že by mala odísť.. je to pre neho akoby mu niekto zabodol nôž priamo do srdca. Dobre vie, že by to tak bolo správne. Tak by to bolo za normálnych okolností najlepšie.
Vie, že Sakura a on nemajú budúcnosť.. a po včerajšku ho aj tak určite nenávidí.
No .. aj tak sa neubráni myšlienke na to aké by to asi bolo keby on a ona mohli spolu...
Radšej ani nedokončil svoju myšlienku. Skočil pod parapetu okna, ukrytý v tieni veľkého stromu. Okno Igakuho kancelárie bolo otvorené. Bude ich počuť úplne perfektne.. Dokonca počul ako Sakura potichu zaklopala na dvere.
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 dakyra dakyra | 2. září 2013 v 19:42 | Reagovat

dokonalý díl... už se těším na další...:D

2 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 2. září 2013 v 19:56 | Reagovat

uuu skvelý diel :) som zvedavá čo budeme sakura hvoriť Igakuvi :D a som zvedavá ako jej odpovie a ako sa bude tváriť itachi :) a zatracený itachi...pako....nie aby jej povedal, že je nesvoj pri nje..nieeee on musí byť na ňu hnusný... a kisame :) ten to pekne povedal, že k žene má mať úctu :)
teším sa na dašl díeil :)

3 Kajka-chan Kajka-chan | 2. září 2013 v 20:09 | Reagovat

Viola-san! Zase neviem čo mám napísať xD
Dobre, začneme inak. Dúfam že sa ti bude tento školský rok dariť! My to dáme! :D :-D
K dielu.. Mám iba jedno slovo.. Wow! [:tired:] Krásne! Itachi!! Noták preber sa! :-D ..Je taký zlatý keď žiarli.. :3
Budem čakať na nový diel :3 -Dúfam že pribudne čím skôr ^^
5 hviezdičiek Viola-san a veľké Arigato! :3

4 Saky Saky | Web | 2. září 2013 v 21:40 | Reagovat

super dielik :D bože nech sa ten Itachi už  uvedomí :D dúfam, že Sakura neodíde od nich :D no nechám sa prekvapiť :D

5 Aki-chan Aki-chan | Web | 3. září 2013 v 9:11 | Reagovat

Krásni..nádherní dokonalý dielik...dúfam,že Sakura neodíde a Itachi by sa mohol trošku uvedomiť ináč ju stratí navždy.Držím ti palce v škole nech sa ty darí. :-D

6 Ayame Ayame | 3. září 2013 v 13:41 | Reagovat

viola, si naj! aj tato poviedka je uplne super!

7 Naiso Naiso | E-mail | 3. září 2013 v 19:02 | Reagovat

Krása :3 úžastne píšeš :-) zbožňujem tvoje poviedky mám ich všetky prečítané :-) bola by som rada keby si dokončila Príbehy: Odvaha odísť a Stratená dôvera :-) ale najskôr Neshira :-) Daj hned dalšiu!! :-)

8 MIA MIA | 4. září 2013 v 20:49 | Reagovat

TTak v prvom rade ti drzim palce v skole ;) vela stastia potom pri mature a neboj sa ako sa hovori "maturita - formalita" ti urcite zvladnes :)
Ale dufam, ze kym sa ti ten kolotoc roztoci, tak este par poviedok popridavas :)
A k tejto casti :) uplne dokonala .... v napati ocakavam dalsiu cast :)

9 Susinka Susinka | 8. září 2013 v 16:55 | Reagovat

Super dielik a prosiiim o poviedku Stratená dôvera dakujjeeemmm :-D:-D

10 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 14. září 2013 v 22:17 | Reagovat

viola-san, kedy bude další diel? :( ja sa nemôžem dočkať a od nedočkavosti sa asi zbláznim :D :)

11 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 14. září 2013 v 22:20 | Reagovat

[10]: oprava..v oslovení malo byť viola-chan :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama