Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

NESHIRO - Cesta za šťastím 06

14. září 2013 v 23:36 | Viola NTk |  NESHIRO - Cesta za šťastím

Gomen, gomen, GOMEN ..
Ja viem, že mi pridávanie nových častí trvá veľmi dlho a bohužiaľ vám musím oznámiť, že to počas školy ani inak už nebude. No snažím sa .. a tak dúfam, že sa vám bude nový diel páčiť. n.n
Arigato za všetky hviezdičky a komentáre.. prosím vás o trpezlivosť .. ešte raz ARIGATO GOZAIMASU n.n

(Malé prekvapenie Kajka-san ^^ , kopla ma inpirácia ako sme si spolu písali.. Arigato :3)






" Ďalej!" Počula som doktorov hlas spoza dverí.
Trochu roztrasene som stlačila kľučku.
" Sakura-chan?! Rád ťa vidím.. snáď nenastali s pacientom žiadne komplikcie." Vyľakal sa.
" Nie.. neprišla som kvôli jeho stavu, teda vlastne.." Sklonila som hlavu.


Toto nedokážem.. Ako mu môžem povedať, že som zlyhala?
" Sakura.. Si v poriadku? Dúfam, že na teba nie sú zlý!" Hovoril starostlivo.
Keď si spomeniem na včerajšiu noc ..
No Itachi je na mňa určite "zlý".. Ale ja som sa tu neprišla Igakovi vyplakať.
" Spravili ti snáď niečo?" Spýtal sa vydesene keď som hneď neodpovedala.
" Nie o to nejde Igaku-dono, obaja sú na mňa veľmi milý a dobrý." Zaklamala som pohotovo.
" Tak kde je problém?" Spýtal sa ma zmätene spoza veľkého dreveného stola.
" Asi nie som dosť kvalifikovaná na túto prácu, nezvládam to.. možno.." Odmlčala som sa. Zhlboka som sa nadýchla, snažila som sa dodať si odvahu.
" Možno by ste tam mal namiesto mňa poslať niekoho iného.. Nedokážem sa postarať o pacienta.. som neschopná." Zahryzla som si do pery. " A tak ma napadlo.. či by som radšej nemala odísť, aby sa mu ešte nepriťažilo." Pošepla som a bojazlivo som zdvihla pohľad.
" Je zvláštne, že toto hovoríš. Včera za mnou bol totiž môj priateľ Kisame. Bol na pošte tak ma prišiel pozrieť.. Chcel mi osobne poďakovať. Hovoril, že som lepšiu ošetrovateľku ani poslať nemohol. Bol úprimný.. A títo dvaja nie sú úplne obyčajný muži. Ich chvála je veľmi ojedinelá. Nuž a Kisame bol teda vážne rád, že ťa tam majú. Chválil ťa.. vlastne ťa vychválil do neba a ja s ním iba súhlasím." Posadil sa pohodlnejšie do kresla a na perách mal otcovský, hrdý úsmev.
Zdvihla som šokovane hlavu. Toto, že urobil Kisame?! Bol tu a chválil ma? Nemohla som tomu uveriť.


Igaku sa pri mojom vyjavenom výraze trochu zachmúril. " Si skvelý medik Sakura, dovolím si tvrdiť, že si najlepší medik akého tu mám.. Svojimi schopnosťami by si určite dostala na kolená aj mňa. Nech ťa už učil ktokoľvek.. musí byť hrdý. Aj preto ti hovorím, že si na toto dostatočne kvalifikovaná. Neviem čo ťa donútilo myslieť si opak ale nech to už bolo čokoľvek, zabudni na to prosím. Ten chlapec ťa potrebuje, či už si to sám prizná alebo nie."
Nasucho som prehltla. Toto som počuť nechcela. Dúfala som, že ma pošle domov.
" Tak Sakura, prosím vráť sa späť ku nim a ďalej sa o tých dvoch staraj.. Sú pre mňa veľmi dôležitý." Usmial sa na mňa milo.
Zahryzla som si do pery. Čo som mu na to mohla povedať?!
" Hai, Igaku-dono. Arigato, že ste ma vypočuli." Úctivo som sa uklonila a otočila som sa ku dverám.



Itachi sledoval ako vybehla z nemocnice.. Aj jeho prekvapilo to čo hovoril Igaku.
Kisame tu bol a nič mi nepovedal?! Zamračil sa a pokračoval vo svojom špehovaní. Sakura utekala až kým neprišla do nejakej malej uličky ktorú navyše zatieňoval krík. Musel zoskočiť trochu nižšie aby ju dobre videl.
Sakura sa tam schúlila do klbka, rukami si objala telo a .. rozplakala sa.
Itachi na ňu zhrozene pozrel. Plače.. V sekunde ju mal chuť objať, utešiť.
Plače preto lebo ju Igaku pochválil?! Dumal, no hneď nad tým pokrútil hlavou.
Nie.. ona plače preto, lebo sa ku nám musí vrátiť. Došlo mu.
V tej chvíli sa cítil tak hrozne previnilo. .. Veď ona plače kvôli nemu! Choval sa ku nej hnusne lebo si ju chcel udržať od tela, keď ho tak priťahovala. Nechcel jej ublížiť a teraz sa ukázalo, že jej ublížil práve tým, že ju chcel ochrániť. To je ale irónia!
Nasucho preglgol, jej plač s ním robil hrozné veci. Nechce aby plakala.. a myšlienka, že plače kvôli nemu ho fyzicky aj psychicky ničí.
Tam.. v tej chvíli sa skalopevne rozhodol, že už nikdy nedovolí aby Sakura plakala.
A.. zmení svoj postoj! Chce aby sa Sakura smiala.. chce ju vidieť šťastnú..
A do pekla čert to ber! Kašľať na to čo je správne! Vie, že by mal mať odstup ale na čo je to dobré? Ubližuje to jej aj jemu. Noačo, že je vrah a zločinec.. Ona je predsa jeho dlho hľadané svetlo. Získa si jej lásku.. Chce ju a bude ju mať!



Keď som sa trochu spamätala .. postavila som sa. Utrela som si oči od sĺz a vliekla som sa naspäť ku tomu prekliatemu domu.
Cesta späť však aj napriek mojej pomalej chôdzi trvala prikrátko.
Vošla som dnu, vyzula sa a kráčala do kuchyne.
Keď som ho uvidela. Mal na sebe župan.. a vyzeral bledo.


" Ohayo Sakura-chan." Pošepol. Neusmial sa no jeho pohľad nebol plný hnevu ako obyčajne. Bol pozorný, opatrný a mal odstup. No nebol plný nenávisti! Dokonca sa mi zdalo, že aj tón jeho hlasu bol.. Milý?!
A ako ma to oslovil?!?! Sakura-chan?! Pristihla som sa, že na neho pozerám s pootvorenými ústami. Rýchlo som ich zavrela a sklopila som pohľad skôr, než urobím tú hlúpu chybu a pozriem mu do očí.
Ak som neodpadla teraz tak už neodpadnem asi nikdy.
Mala by som sa ale odzdraviť. Zvažovala som a zahryzla si do pery.
Napokon som však iba prikývla na pozdrav. Bola som totálne mimo.
" Bola si v meste?" Spýtal sa ma .. prívetivo?! Musela som sa veľmi premáhať aby som na neho nevypučila oči.
" H-hai." Prikývla som znova s pohľadom upretým na moje ruky. Hlavu som mala ako v úli. Jedna zmätená myšlienka za druhou.. Samé otázky a žiadne racionálne odpovede.
Čo zapríčinilo zmenu jeho postoja? Na túto otázku som sa dokázala ako na jedinú plne sústrediť. Nestihla som však nad ňou ďalej zamýšľať.
" Trvalo ti to dlho, Kisame sa s tebou chcel ešte rozlúčiť." Povedal potichu.
Šokovane som vydýchla. " Kisame-kun odišiel?" Spýtala som sa vyplašene a zdvihla som trochu bradu.. Periférne som videla, že prikývol.
Skvelé .. zostala som s ním sama. Zúfala som si.
" A - a smiem vedieť kedy sa vráti?" Opýtala som sa placho a zahryzla som si do pery.
" To sám nevedel. Zavolali ho a musel narýchlo odísť... išiel na misiu." Stále som sa Itachimu nepozrela do očí.. Nie som predsa hlúpa.
Preglgla som a sama pre seba som si prikývla. Super, toto mi ešte chýbalo. Prečo? Prečo musel odísť?! Nervózne som prešľapovala na mieste.
" Práve som si chcel dať kúpeľ, tak ma napadlo.. či ešte nemáš trochu z tých byliniek, ktoré si mi tam naposledy dala." Vydýchla som. Toto sa mi sníva?! On na mňa rozpráva milým tónom! Čo sa mu preboha stalo?! To mu tá choroba udiera na mozog? Alebo iba spím? Mala by som sa uštipnúť.
" Samozrejme, hneď vám ich prinesiem." Trochu som sa, so stále sklonenou hlavou, uklonila a otočila som sa na päte.
Neveriacky som krútila hlavou a kráčala som do izby. Aj som sa veru uštipla do ruky.. No prekvapivo som nesnívala.. Vzdychla som si a uvažovala.. o čo mu ide.
Je to nejaký trik aby ma, akože nachytal?! Veď stále hovoril ako mi neverí.. kss veď si myslí že som špeh, nie?! O čo tu doparoma ide? Koľko tvári má?! ... A chcem to vôbec vedieť?!
Malo by mi byť jedno, jeho chovanie. Nie? .. Ah. Prehrabla som si rukou vlasy a kráčala som aj s vreckom plným byliniek ku kúpeľni. Už ma tam čakal. S pohľadom upretým na vrecko som pristúpila na tri kroky ku nemu.
" Douzou(*prosím, nech sa páči), Itachi-dono." Vystrela som ruky a dávala som si pozor aby som sa ho pri odovzdávaní vrecúška nijako nedotkla.
" Arigato, Sakura-chan." Zaváhal. " Môžem ťa tak volať?" Spýtal sa.
Prikývla som a pohľad som nervózne upierala na svoje nohy. Nezažila som ho ešte takéhoto, neviem čo mám čakať..
" Hm.. tak potom prosím, ehm volaj ma tiež iba Itachi. Nepotrpím si na formálnosti." Hovoril to tiež trochu nervózne a ja som opäť takmer odpadla.
" Dobre." Povedala som trochu pridusene a žmolila som si prsty.
" Ešte raz vďaka." Povedal napokon a otvoril dvere. Ja som prikývla a odkráčala som, rozdýchať to, do kuchyne. Srdce mi bilo tak prudko, že som sa divila, že mi nezlomilo žiadne rebro.
Oprela som sa o dres a opláchla som si tvár.
O čo mu ide? Prečo sa chová tak zvláštne, baka?! Prečo je zrazu taký priateľský?! Čo sa zmenilo? A ďalšie a ďalšie otázky.. Uznávam sa za to, že som sa mu aj napriek všetkému nepozrela do očí. Mala by som dostať vyznamenanie alebo niečo také chjo..
Ani som nepostrehla koľko času ubehlo, keď som počula kroky. Strnula som a srdce sa mi rozbúchalo rýchlejšie. (Neverila by som, že mi dokáže tak prudko biť!) Cítila som na chrbte jeho pohľad.. zachvela som sa a zavrela som oči. Podlamovali sa mi kolená už len z toho pocitu, že je so mnou v jednej miestnosti. Chvela som iba z toho, že sa na mňa pozerá! Mala som chuť nadávať, kvôli tomu.. čo so mnou robí jeho prítomnosť.
" Ehm.. čo budeš variť na obed?" Spýtal sa ma zdráhavo a to som už nevydržala. Otočila som sa a vypleštila som oči, spadla mi sánka. Šok bol slabé slovo na to čo som v tej sekunde zažila. (Nepozrela som sa mu do očí ale na jeho dokonale vykrojené, plné, zmyselné pery.)
" Prečo?" Dostala som zo seba napokon a celý svet začal tmavnúť.
Snáď len neomdliem! To by bolo pekne trápne!!
" Som hladný." Mykol plecom a jeho pery sa skrútili.. Chvíľu mi trvalo než mi doplo to, že sa pousmial.
POUSMIAL SA! ON SA FAKT POUSMIAL?? Musela som sa chytiť linky inak by som skončila na zemi. Zavrela som oči a odvrátila som tvár.
" Na to som sa nepýtala a ty to vieš." Pošepla som polohlasne.
Počula som, že ku mne vykročil.
" Prepáč." Pošepol a dotkol sa mojej brady, jemne mi ju uchopil a podvihol aby som sa mu pozrela do očí. NEMAL V NICH SHARINGAN!
Zadržala som dych.. teraz boli ešte pútavejšie.. ešte hlbšie, ešte podmanivejšie.. Úplne som sa v nich strácala, bola som roztopená z jeho výrazu tváre a z tónu hlasu a ..
On sa mi ospravedlnil a .. on je tak blízko... Tak blízko. V ušiach som počula hukot mojej vlastnej krvi. On sa mi ospravedlnil?! Za čo?
Zmätene som zažmurkala no nedokázala som sa pohnúť ani len o milimeter.


" Prepáč mi ten včerajšok. Prosím.. zabudni na všetko... Chcel by som začať od začiatku. Choval som sa ako hlupák, odpusť." Hovoril svojim hlbokým, zamatovým hlasom.. Tvár mi ovial jeho príjemne sladký dych.
To už bolo na mňa moc...
Jeho vôňa, stále ma drží.. Srdce mi išlo preraziť hrudník. Nemohla som sa nadýchnuť..
Ja, on .. tie jeho hlboké úprimné oči.. Sú také iné, také.. on je taký.. taký príťažlivý a teraz sa chová tak milo.. Prečo? Prečo .. oh jeho dotyk.. celá sa chvejem .. ja .. ja ..


Tma.


Sakura na neho pozerala tak zmätene.. a úplne nechápavo. Akoby nemohla uveriť tomu čo jej hovorí. A potom, zrazu zavrela oči a telo jej ochablo. Nohy ju zrazu nedržali a rútila sa k zemi.
Itachi reagoval okamžite, hneď ju zachytil.
" Oh.." Vydýchol keď si ju pritlačil ku sebe na hruď a vystrel sa. Jej čerešňová vôňa ho udrela do nosa.. Zavrel oči aby si ešte viac vychutnal tento okamih a ponoril si tvár do jej hodvábnych vlasov. Toto nečakal.. ale povedal si, že je to celkom zaujímavý zvrat.
Započul pohyb. Neshiro skočil na linku a prskol. Zdalo sa mu to alebo pokrútil nesúhlasne hlavou?!


Jeho pohľad hovoril úplne niečo typu: Itachi?! Čo to do frasa robíš?
" No čo je? To nie je predsa moja vina, že odpadla! Chcel som to predsa urovnať a začať od začiatku." Posťažoval sa kocúrovi a potom opäť pozrel na jej tvár.
Asi som na ňu išiel moc zhurta ale .. noták, vážne som si nemyslel, že by omdlela.
Ten fakt, že kvôli nemu odpadla... nie, že by ho to tešilo ale na druhej strane.. mu to trošku lichotilo.
Len sa modlil, že neomdlela preto lebo sa ho bojí. Skôr dúfal, že ju tak očaril až to neustála.
Hm.. Ale ako sa tak nad tým zamýšľal, tá druhá možnosť mu prišla krajne nepravdepodobná.
Pridržal si ju pri sebe a druhou rukou ju chytil pod kolenami. Zdvihol jej útle telo a privinul si ju na hrudi. Usmial sa. Je ľahká ako pierko.
Automaticky vykročil ku svojej izbe. No na pol ceste mu došlo, že asi nebude moc nadšená keď sa zobudí v jeho posteli.
Asi by ju mal odniesť do jej izby.. tak by to bolo správne. Rovnako ako by bolo správne aby ju nechal na pokoji, aby sa o ňu nezaujímal - lebo je hľadaný zločinec a vrah a všetko okolo toho. Bolo by správne aby ju nezaťahoval do tej temnoty v ktorej žije.
No Itachi sa už rozhodol, že bude kašľať na to čo je správne. Chce ju a bude ju mať!
Veď predsa je to jej chyba! Obhajoval si v duchu svoje činy. Je to jej chyba, že sa objavila v jeho živote! Je to jej chyba, že je taká dokonalá a krásna! Je to jej chyba, že žiarli na každého kto sa na ňu čo i len pozrie! (Áno aj na Kisameho.) Je to jej chyba, že po nej tak túži! Je to jej chyba, že ju tak miluje!
Zadržal dych keď si uvedomil svoju poslednú myšlienku. Kládol ju akurát na tatami (*tradičná, japonská podložka/posteľ na zemi) a perinu vo svojej izbe.
Miluje ju? Udivene vydýchol a pozorne skúmal každý milimeter jej tváre.
Snažil sa vstrebať ten fakt ktorý nad ním visel ako neviditeľná pripomienka toho, že aj on.. Itachi Uchiha je len muž.. A momentálne totálne odzbrojený muž, pred touto dievčinou ktorá mu ukradla srdce.
Uhm.. nie je možné aby bola nejaká žena takáto krásna, čistá a nevinná.. Povzdychol si stále hľadiac na jej tvár.
Je jasné, že ju miluje. Pohladil ju po líci končekmi prstov.
Miluje ju.. Nedokáže to ovládnuť ani potlačiť.. nedá sa to zvrátiť. Miluje ju ako nikoho na svete.. bol by pre ňu ochotný urobiť čokoľvek.. obetovať čokoľvek.
Dal by všetko za to aby bola šťastná. A okrem toho pociťuje ten zvláštny majetnícky pocit vždy keď je od nej vzdialený čo i len na dva metre. Musí ju mať, túži po jej perách.. túži po jej tele, po jej hodvábnej pokožke a jemných vlasoch, po jej vôni.. chce ju mať len pre seba.
Nespoznáva sa.. nič podobné sa mu ešte nikdy nestalo a to mal celkom veľa žien.
Preglgol.. Najradšej by sa jej rovno vyznal zo svojich citov ale nie je hlúpy. Už teraz neustála ani len jeho ospravedlnenie. Nebude predsa riskovať, že by ju priviedol do klinickej smrti, keby na ňu vybehol s tým že ju miluje!
Vzdychol si. " Sakura.." Pomaznal sa s jej menom na jazyku. Jeho samého prekvapil hlas a tón akým ho vyslovil. Pohladil ju ešte po tvári.. krku.
Sklonil sa ku nej a nežne ju pobozkal na čelo. To mu musí zatiaľ stačiť.
Zatiaľ...
Je si vedomý toho, že na ňu musí ísť pomaly, keďže bol taký idiot a choval sa ku nej tak odporne.. lenže ...
Koľko času mu ostáva? Jeho stav sa každým dňom zhoršuje..
Ako dlho ti ešte budem môcť byť na blízku? Pomyslel si skľúčene a na odpoveď sa mu stiahlo hrdlo a pľúca mu zachvátil povedomý, ohnivý, bolestivý kŕč. Vybehol na chodbu kde sa rozkašľal.. V hrdle mu bublala krv a veľmi.. VEĽMI to bolelo. V dlani nemal iba kvapky krvi ako obyčajne.. teraz tam mal hotové, malé jazierko svojej vlastnej krvi.
Smutne sa pousmial.. To mu ako odpoveď stačilo.. Veľa času mu už neostáva a on to vie.



PS: Môžete mi pomôcť a v komentári vymyslieť ako by to mohlo ďalej pokračovať :D .. teším sa na váš názor a nápady ^^
 

20 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Saky Saky | Web | 15. září 2013 v 2:25 | Reagovat

úžasné :3 som nečakala že sa Sakura zloží :D A čo ďalej ?? hmmm .... samozrejme ho musí Sakura vyliečiť, že ? :D no a tiež si aj ona musí uvedomiť, že ho miluje :D potom by ju napríklad mohol ist hladat Sasuke alebo niečo také :D Možno by sa mohla Sakura pridať k Akatsuki :D alebo nie ?? :D to je na tebe :D každopádne ona ani Itachi by podla mna nemali zomrieť :D ale to je zase len na tebe :D no viac ma o takejto hodine nenapadá :D :D inak k tej poviedke pre mňa :) ešte ma napadlo aby si tam prosíťa nedávala to, že Sasori má telo ako bábka hej ?? proste to bude normal chalan  z mäsa a kostí :D :D  vopred díík :)

2 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 15. září 2013 v 10:22 | Reagovat

krásny diel a som rada, že si konečne pridasla pokračko :) a chápem škola, s tým počítam, že pridávanie poviedok bude už menej, ale tak budem sa tešiť a budem sem chodiť každý deň ako doteraz, že či si náhodou nepridala niečo :) a itachi...ako sa zmenil, veď konečne si uvedomil, že sa ku nej choval ako blb :D a chudák...málo času má, ale sakura ho vyliečí tomu ja verim...pokračovať ako by to malo? :D fúha..proste sa sakura prebere a bude rozmýšlať, že či sa jej to snívalo teraz alebo nie...potom by zistila, že nie a neviem ako dalej :D :D :D proste zaten čas, čo by tam nebol kisame by sa moc k sebe zblížili :)

3 Kajka-chan Kajka-chan | 15. září 2013 v 15:00 | Reagovat

Nesklamala si^^
Nevedela som ako začať :D .. Neviem sa dočkať ďalšej časti! Itachi je taký zlatý! Konečne dostal rozum a teraz môže Sakuru začať prosiť :3
Dúfam že sa Kisame z misie vráti a bude žiarlivá scéna! :-D
I keď je mi trochu ľúto Sakury :D taká náhla zmena :3 .. DOBRA zmena :3
5 hviezdičiek ale ty vieš žeby som dala i viac^^

4 Eona Eona | 15. září 2013 v 21:44 | Reagovat

uzasni diel ako tie dalsie diele :D
jednoznacne nech sakura najde liek na itachiho chorobu :D

5 BB20 BB20 | 16. září 2013 v 6:05 | Reagovat

Příběh nechám na tobě, ohledně intervalu přidávání si nedělej starosti, škola je škola. A díky za díl! :-)

6 deanera15 deanera15 | 16. září 2013 v 9:26 | Reagovat

Krásni dielik ani sa Sakure nedivím,že sa zložila..ja biť na jej mieste tak by som potom všetko skončila rovnako..pokračovanie nechám na tebe..len dúfam,že Itachi bude žiť a bude to krásni happyend. :-)

7 Shitai Shitai | 16. září 2013 v 11:13 | Reagovat

ako to len povedať.. sama si videla môj výraz.. že huba dole wtf :DD kyaaaaaaaaa už sa neviem dočkať až sa Saky preberie a čo bude dáál.. len tak dalej :D :*

8 Naya-chan Naya-chan | 16. září 2013 v 18:22 | Reagovat

Super ako vždy :-) Páčilo by sa mi,keby sa do deja pripletú aj ostatní členovia Akatsuki :D :)

9 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 21. září 2013 v 11:34 | Reagovat

:D no pein je jednoducho úžasný na obrázkoch :3 taký kawai :)

10 Zoe Zoe | Web | 21. září 2013 v 13:08 | Reagovat

Užasný díl jako vždy!:P Když jsem začala číst nedokazala jsem přestat !:D Viol zbožnuju tě :D šup s další^^ :3
PS: At mu da hlavně konečně najíst chudakovi našemu :P

11 Ayame Ayame | 21. září 2013 v 21:02 | Reagovat

dokonalost, nic noveho :-)

12 Mia Mia | 30. září 2013 v 16:11 | Reagovat

Jeeej dakujem :) toto som vazne necakala...myslela som skor ze si Itachi bude stat za svojim :D ale dobre si to premyslela :)
Nooo...ako by to mohlo byt dalej? ...Ja by som bola najradsej keby to napises podla seba...tak ako si si to vymyslela...ale je to tvoj blog a tvoje rozhodnutie...celkom by sa mi pacilo keby sa tam priplietli Naruto so Sasukem  ked sa uz kvoli nej opili :D :D
Pripadne keby sa Sak chcela vratit spat po vylieceni Itaciho a ten by chcel ist s nou...neviem ...uz ako si to zamotas :D ja si to urcite precitam...prepac ze som sa tak rozpisala :-?

13 Naiso Naiso | E-mail | 23. října 2013 v 1:29 | Reagovat

Je to úžastná poviedka :-) veľmi sa mi páči :-) Dnes je 23.10. Mám narodeniny a rada by som bola keby si mi na želanie napísala 7.časť :-) 14 septembra si pridala túto a to je pomerne dosť dlhá doba na to aby si napísala ďalšiu :-) Nič v zlom ako nechcem aby si sa nahnevala alebo aby sa ťa to dotklo.Chápem je toho veľa škola a všetko.Len som ťa chcela poprosiť keby si napísala tú 7.časť :-) veľmi sa mi táto poviedka páči a ten nápad s kocúrom fakt úžastný :-)Tak ešte raz ťa prosím o darček na narodky :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama