Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Osudové stretnutie?! 01 (*SasoSaku*)

7. října 2013 v 18:35 | Viola NTk |  Osudové stretnutie (*SasoSaku*)
GOMEN! Gomen! Gomen .. moje hlboké úklony .. ospravedlňujem sa, že som takmer mesiac nič nepridala .. A ani nenavštevujem vaše blogy .. ááh GOMEN!!! Škola je ťažšia než som čakala .. Ospravedlňujem sa no .. tento rok to asi inak ani nebude .. ááh .. Gomen .. Sem tam niečo píšem ale trvá to ... Arigato .. ďakujem vám čo sem chodíte kažný deň .. Ďakujem :3 Len kvôli vám sa snažím písať ^^

Táto poviedka nebude dlhá toto je zatiaľ prvá časť a neviem presne koľko ich ešte bude.. je na želanie pre Saky-chan na pár SasoSaku .. Ja viem Saky-chan.. trvá mi to -.-

Gomen .. ešte raz gomen ..

Snáď sa vám to ale teda bude páčiť ^^





Malé ružovovlasé dievčatko sa spolu s jej rodičmi vydalo na víkend do Suny. Chodili spoločne po obchodoch, užívali si spolu krásny rodinný výlet. Práve prechádzali pomedzi úzke uličky piesočného mesta. Slnko bolo vysoko a poriadne pálilo. Všade bolo veľa ľudí, tlačili sa jeden na druhého.. bolo akurát pravé poludnie - všetci sa náhlili, chceli sa stratiť dusivo-smaživej horúčave. Malá Sakura mala čo robiť aby udržala krok s jej rodičmi, ktorý sa hnali do svojho hotela. Horlivo debatovali o ďalších miestach kam sa chcú ešte pozrieť a pozabudli tak na svoju malú ratolesť. Stačila naozaj iba malá nepozornosť..
Zapozerala sa do jedného výkladu a jej rodičia sa jej zatiaľ stratili z dohľadu. Všade bolo plno neznámych ľudí. Malá zelenooká dievčinka sa naľakala. Nevedela kam má ísť. Všetci boli príliš vysoký, bezohľadný.. strkali do nej, narážali.. nikto si ju nevšímal. Nebrali ohľad na to, že sa im pletie popod nohy nejaké dieťa. Sakura spanikárila a snažila sa dostať preč.. Rukami sa pokúšala odtlačiť všetkých tých dospelákov no nemala šancu.
" Au!" Zaplakala keď ju niekto kopol do nohy a ona sa zapotácala.. Spadla a rozbila si pri tom koleno. Možno by ju aj ušliapali keby sa tam neobjavil on..
Asi 18 ročný ryšavý chlapec sa ku nej sklonil, bez slova ju chytil pod pazuchami a zdvihol zo zeme.


Odniesol ju bokom do tieňa akejsi budovy a postavil nohami na prašnú pôdu.
To bol jeho prvý a zdalo sa, že aj posledný dobrý skutok. O nič sa totiž nikdy nestaral.. iba ak o svoje bábky. No aj tak ho niečo prinútilo zakročiť keď zbadal toto dieťa spadnúť.
... Nikdy nezabudol na okamih čo sa jej prvý krát pozrel do očí.. Svet sa zastavil.


Nikdy neveril v Osud, neveril v Boha ani v nič podobné. Neveril, že je všetko dopredu naplánované.. žil bez emócií, bez strachu.. Jediné čo mal bola samota.
Veril, že má život vo svojich rukách a sám si ho riadi.
No aj tak .. ten moment keď ju videl spadnúť, keď sa jej pozrel do očí, mal tušenie, že to tak malo byť.. že sa to skrátka malo stať, aj keď zatiaľ netušil prečo.
Mal zvláštny pocit v hrudi.. tie jej zelené oči. Akoby do tých očí už nejedenkrát hľadel. Akoby ju poznal celý život no pri tom ju videl prvý krát. Mal zvláštny pocit déjà vu.
Mal pocit, že hľadí na anjela. Pocity, pocity.. doteraz nič necítil. Bol prázdny ako bábka no teraz .. Teraz má silné nutkanie ju chrániť. Túži ju ochraňovať nech sa deje čokoľvek.
Je to šialené, hlúpe .. No je to tak. On, čo nikdy nepokladal nič za dosť dobré (nie to ešte perfektné) práve stratil reč nad touto malou bábikou.
" Arigato gozaimasu(*ďakujem veľmi pekne)." Pískla a trochu sa začervenala.
Zhrozil sa pri predstave, že toto dieťa takmer ušliapali - títo neznesiteľne bezohľadný obyvatelia - tohto prekliateho mesta. Z hĺbky duše to tu neznášal a toto bola už posledná kvapka.
Ešteže sa tu objavil včas.. Vydýchol si a nerozumel, prečo sa mu tak uľavilo, že je táto malá v bezpečí.
" Kde máš rodičov?" Spýtal sa jej milo keď videl aká je vyplašená. Úplne to z neho vyletelo. Ešte nikdy na nikoho neprehovoril milo takže .. bol tým zmätený.
" Ja.. neviem, otočila som sa a už tu neboli." Špitla svojim krásnym hláskom ktorý znel ako zvončeky.
" Ako sa voláš?" Opýtal sa jej znova ďalšiu otázku, bez toho aby nad tým dopredu rozmýšľal.
" Sakura Haruno." Pošepla a užasnuto pri tom pozerala do jeho zvláštnych hnedých očí.
Pár krát zažmurkal. " Tak Sakura hm.. poď, nájdeme tvojich rodičov. Odvediem ťa na najbližšiu policajnú stanicu. Určite už tvoji rodičia nahlásili, že si sa stratila." Postavil sa a vydýchol si. Musí sa trochu vzchopiť. Celé toto je poriadne divné.
" To oni sa stratili mne." Namietla mrzuto keď vykročil. Pousmial sa na jej poznámke, no nemohla to vidieť. Zarazil sa - práve sa pousmial?!
" Au.." Zamrnkala keď ho chcela nasledovať. Asi si až teraz všimol jej rozbité koleno. Opäť si ku nej čupol, lepšie sa prizrel tej odrenine.
" Nie je to nutné zašiť ale vidím, že sa ti tam dostalo trochu piesku." Skonštatoval po chvíľke.
" Bolí to." Priznala Sakura hanblivo.
Zamyslel sa a sám pre seba prikývol. " Dobre, najskôr ti ošetrím koleno a potom ťa odnesiem na stanicu. Dohodnuté bábika?" Spýtal sa a ponúkol jej ruku. Správal sa starostlivo.. to je ďalší šok. No jeho aj tak najviac odrovnalo to, že sa ho bez zaváhania chytila.
Trochu potriasol hlavou aby si prečistil myseľ. Ruka v ruke spoločne vykročili.

...

" Kam ideme? Do nemocnice?" Ozvala sa keď zadýchane krivkala po jeho boku. Dúfala, že to nieje ďaleko.
" Nie, vezmem ťa do mojej dielne a potom rovno na policajnú stanicu. Je to bližšie než nemocnica.. a už som ti povedal, že sa nemusíš báť. Netreba to zašiť." Upokojoval ju.
Sakura zastala no nepustila jeho ruku, nechápavo na ňu pozrel.
" Si cudzí a ja nemôžem ísť k tebe domov." Zamračila sa.
Usmial sa. " Spomenul som, že vyrábam bábky?"
Sakure sa rozžiarili očká a zatajila dych. No náhle jej úsmev povädol.
" Ale nemala by som.." Začala váhavo.
Sasori si povzdychol a opäť vykročil - ťahajúc za sebou krívajúce dieťa.
" Máš moje slovo, že sa ti nič nestane.." Žmurkol na ňu. " Veríš mi?"
Sakura sa zamyslela. " Asi by som nemala ale verím."
" Si veľmi bystré dievčatko." Pochválil ju za chôdze. Sakura po chvíli opäť potichu zaúpela.
Povzdychol si. " Až tak to bolí?" Spýtal sa a zastal.
Sak so sklonenou hlavou prikývla.
" Tak dobre, ponesiem ťa ale nikomu o tom nehovor. Stratil by som svoju povesť, drsného a bezcitného človeka." Povedal jej a zdvihol ju na ruky.
Nechápavo na neho pozerala na čom sa zasmial. (Kedy sa naposledy zasmial?!)
" Zabudni na to." Poprosil a vykročil ku svojmu domu. V hrudi ho hrial príjemný, neznámy pocit a z pier mu úsmev stále nemizol.
" Je to ďaleko?" Spýtala sa po chvíli zvedavým hlasom.
" Nie, je to tu za rohom." Ako dopovedal tak práve vyšli z pomedzi ľudí a pred očami sa im objavil malý obchodík s bábkami.
Sakura sa šťastne usmiala keď ponad hlavy tunajších obyvateľov uvidela vo výklade bábku v životnej veľkosti prezdobenú mašľami a volánikmi.
" To si robil ty?" Spýtala sa uchvátene.
" Nie, moja babička." Odvetil trochu namrzene. Nemal rád jej prečačkané výtvory. Podľa neho tak bábka strácala svoju hodnotu.
" Bývaš so svojou babičkou?" Pretrhla mu niť myšlienok.
" Áno." Prikývol.
" Aj ja mám rada moju babičku.. teda... Vlastne minulý rok odišla do nebíčka. Ale maminka tvrdí, že na mňa aj tak stále dáva pozor." Hovorila kým kráčal..
Neodpovedal jej - premýšľal..
" Myslíš, že som hlúpa?" Spýtala sa keď naďalej mlčal.
" Nie, práve naopak. Udivuje ma .. že si taká rozumná na to aká si malá." Pozrel jej do očí a nechápal prečo mu srdce poskočilo..
" Nie som malá." Zvraštila čelo a vyzerala podľa neho fakt, veľmi rozkošne. (On pokladá niečo za rozkošné?!)
Zasmial sa na nej. " Ale si." (Zase sa smeje?!)
Vošli dnu, pobavene pozeral ako sa jej mení výraz v tvári. Šok.. úžas ...
" Vúúááá! Toľko bábik!" Zaradovala sa.
" Bábok." Opravil ju láskavým hlasom. K nikomu sa ešte takto nechoval.. Prečo je ona výnimka?! Nechápal..
" Sú na hranie?!" Spýtala sa s nádejou v hlase.
" Viac-menej." Zaváhal a zamyslel sa.
" Môžem vidieť tie ktoré si vyrobil ty?" Spýtala sa.
" Môžem ti pár ukázať ak chceš ale zatiaľ len robím návrhy." Mykol plecom.
" Chcem vidieť tvoju prácu!" Zajasala.
Opäť sa na nej zasmial. Sakra čo to má byť? On sa nikdy nesmeje! .. Povzdychol si.
" Najskôr ti ale ošetrím tú nohu, čo ty na to?" Posadil ju na drevený pracovný stôl a odišiel po lekárničku. Položil ju vedľa nej, začal v nej hrabať. Sakura ho pozorne sledovala.
" Bude to trošku štípať." Povedal keď na handričku nalial trochu dezinfekčného roztoku.
" Auvajs." Jej tvárička sa stiahla v bolestivej grimase. Snažil sa byť jemný.
" Ták, myslím, že to už môže byť." Povedal a prelepil jej tú odreninu náplasťou.
" Arigato." Poďakovala a trochu si vydýchla. Usmial sa, prikývol a odniesol lekárničku.
V duchu uvažoval nad touto divnou situáciou.. Nad týmto dňom.
" Môžem už vidieť tie tvoje bábky?" Spýtala sa nedočkavo keď sa ku nej vrátil.
" Iste.." Zložil ju na zem a zasvietil v jeho vlastnom ateliéri.
" Kto ťa to naučil?" Spýtala sa keď sa obzerala okolo seba.
" Babička." Povedal zastretým hlasom.
" Môžem sa ich dotknúť?" Ukázala na otvorenú drevenú truhlicu kde mal svoje nepodarky.
Prikývol.
Sakura sa pustila do preskúmavania jednotlivých bábok. Prstom zľahka prešla po vyrytom červenom škorpiónovi na chrbte jednej z bábok.
" To je tvoja značka?" Spýtala sa so zatajeným dychom.
" Také niečo." Prikývol a stále nerozumel prečo nedokáže prinútiť kútiky úst klesnúť..
" Moja babička ma naučila rozoznávať bylinky. Často sme ich spolu chodili zbierať. Tiež ma naučila ako namiešať jej a môj obľúbený čaj. Ale toto je určite zaujímavejšie." Hovorila bez toho aby sa na neho pozrela.. prehrabávala sa v truhlici.
" Náhodou, mňa dosť zaujíma ten čaj. Povedz mi postup prosím." Pousmial sa a oprel o rám dverí.
" Neviem či si ho dobre pamätám." Pozrela na neho trochu previnilo.
" Nevadí, začni." Nabádal ju s pobaveným výrazom v tvári.
" Štipku bazy, harmančeka a lipy hodíme do šálky a zalejeme ... nie asi to nebola lipa ale materina dúška.. Uhm.. nie asi lipa." Vzdychla si. " Bola to lipa."
Pobavene na ňu pozeral. " A ďalej?"
" Musela som to zaliať do našich dvoch bielych šálok s bledomodrými nezábudkami.. a ku tomu som nám vždy doniesla dve kocky cukru."
" Hm.. si šikovná." Uškrnul sa.
" Smeješ sa mi?" V tvári mala známky podráždenia.. vyzerala ako nahnevané mača.
" Nie.. nie práve naopak." Upokojil ju s láskavým úsmevom a povzdychol si. Nikto by neuveril, že sa s niekým takto rozprával.. nie to že sa ešte na niekoho láskavo usmial.. či pomohol. Tak ale ako môže byť človek bezcitný ku takejto bábike? A to čo cítil ... to je viac než ... ehm..
Pozoroval ako sa jej tvár rozžiarila keď našla jednu bábiku ktorá sa jej asi najviac páčila.
Kútikom oka si všimla, že na ňu Sasori stále pozerá.
" Nad čím rozmýšľaš?" Spýtala sa zvedavo.
" Musíš byť obľúbená, určite máš veľa kamarátov." Povedal to ako konštatovanie nie ako otázku.. No Sakura aj tak odpovedala. Sklonila tvár.
" Nemám nikoho." Posmutnela. " Teda vlastne iba Ino.. ale mám pocit, že aj jej sa páči Sasuke-kun."
" Kto? Ehm ..." Nechápal červenovlasý a mrzelo ho, že je teraz smutná.
" To je fuk." Vzdychla.
" Aj tak nerozumiem prečo také múdre dievčatko, ako si ty, nemá kamarátov." Snažil sa ju pochváliť alebo rozveseliť ale nevedel ako na to, lebo sa o to ešte doteraz nikdy nesnažil.
" Lebo nie som pekná.." Zamrmrala potichu.. skoro ju nepočul.
" To je hlúposť." Pokrútil záporne hlavou a s jemným úsmevom na perách ku nej vykročil.
Mlčala. Kľakol si ku nej a pohladil ju po jej hodvábne jemných, ružových vlasoch.
" Si krásna ako bábika. Nemysli si nikdy opak dohodnuté?"
" Fajn." Pošepla stále so sklonenou hlavou.
" Ozaj?" Chcel sa uistiť. Sakura zdvihla jej smaragdovo zelené, veľké oči a krásne sa usmiala. Mala jemne ružové líca.
" Áno."


Sasori sa pousmial.
" A ty máš veľa kamarátov?" Spýtala sa trochu hanblivo.
" Eh.. nie tak celkom... vlastne nemám nikoho blízkeho.." Sasori zmetene zažmurkal, zaskočený jej otázkou. Zložil ruku z jej vlasov.
" Prečo? Si dobrý a pekný." Bolo vidno, že je úprimná. Nesnažila sa mu zalichotiť.. a preto ho to pobavilo o to viac. Neveselo sa uchechtol. Ale on a dobrý?! Ona je prvá a jediná bytosť na svete na ktorú je takýto "dobrý".. Postavil sa, prešiel k oknu a pozrel sa von.
" Ďakujem za komplimenty bábika ale .. ja vlastne nemám rád ľudí. Som radšej sám, tu s bábkami. Neznášam toto mesto a týchto ľudí.. najradšej by som odtiaľto odišiel."
" A prečo teda neodídeš keď si tu nešťastný?" Čudovala sa.
" Babička ma potrebuje, má už iba mňa vieš.. Eh ale mám už isté plány ktoré vyzerajú sľubne.." Stíšil hlas a nedokončil vetu..
" Aha.. Hm... takže tvoji kamaráti sú vlastne bábky." Povedala a pozerala sa do tváre jednej čo ju držala v rukách. Tá sa jej páčila najviac aj keď nemala jednu ruku a jednu nohu.
" Dalo by sa to tak povedať." Uškrnul sa a odvrátil sa od okna. Už mal opäť dobrú náladu.
" Chceš vidieť čo s nimi dokážem?" Spýtal sa záhadne.
" Myslíš tím že vieš hrať bábkové divadlo?" Pozrela na neho vyhúkane.
" Nie tak celkom ale myslím, že sa ti to bude páčiť." Žmurkol na ňu a z prstov mu vystrelili malé tenulinké lanká z chakry.


Rozpohyboval všetky bábky v truhlici.. Začali okolo Sakury tancovať.
Zasmiala sa.
" To je neuveriteľné! Ako to robíš?! Môžeš ma to naučiť?" Výskala od radosti.
" Nemôžem lebo to je moje tajomstvo." Žmurkol na ňu keď dotancovali..
Pozrel sa von oknom, zvážnel a nahlas sa zamyslel.
" Niekedy by som chcel byť ako bábka."
" Ako bábka?" Zopakovala a nahla hlavu na stranu. Sladko sa na ňu usmial.
" Nič by som necítil .. bolesť.. ani žiaľ.."
" Ale ani radosť a lásku." Podotkla a prišla ku nemu.
" Ty si mi nejaká múdra." Podvihol jedno obočie a urobil grimasu.
" Chichi." Zachichotala sa a postavila sa na špičky aby sa mohla pozrieť z okna aj ona. Podvihol ju a postavil na stoličku.
" Na čo by mi to všetko bolo há? Nemám kamarátov." Zamrmral.
" Hm.. tak buďme kamaráti my dvaja." Otočila sa na neho s nádejou v hlase.
Pozrel sa do jej zelených, úprimných očí.. opäť mal pocit akoby sa toto už stalo. Cítil.. on cítil... Odvrátil sa od nej.
" Bol by som veľmi rád ale to asi nepôjde." Zvážnel.
" Prečo?" Spýtala sa smutne.
" Nie som pre teba ten správny druh kamaráta." Prehrabol si vlasy a frustrovane pozrel von oknom.
" Nerozumiem." Vzdychla a zapozerala sa na zničenú bábku vo svojich rukách.
" Nemusíš rozumieť všetkému.. aj tak naháňa strach čomu všetkému už chápeš." Potiahol ju jemne za prameň vlasov, na čo sa usmiala.
" Naháňam strach?" Spýtala sa svojím zvončekovým hláskom a on nemohol zabrániť tomu aby sa zasmial.
" Ó áno pozri ako sa trasiem." Uškrnul sa.
" Haha Klameš!" Zasmiala sa aj ona.
" To sa nikdy nedozvieš." Žmurkol na ňu a ona na neho chvíľu bez slova pozerala s pootvorenými ústami. Potom opäť sčervenala a rýchlo sa odvrátila. Dala bábku čo sa jej tak páčila na svoje miesto do truhlice.
Pozerala sa okolo seba.
" Ktorá je tvoja najobľúbenejšia bábika?" Spýtala sa akoby chcela zmeniť tému.
" Ty." Odpovedal bez toho aby sa najskôr zamyslel.
" Hihi." Sklonila hlavu a zdalo sa, že je červená až za ušami.
" Počkať?! Ako sa vlastne voláš?" Pozrela na neho zvedavo.
" No.. eh ... Mali by sme už ísť.. Rodičia sa o teba určite boja." Zdvihol ju na ruky.
" Neodpovedal si.. ja .. Uvidíme sa ešte niekedy?" Spýtala sa keď s ňou na rukách kráčal dolu schodmi.
" Myslím, že nie." Odpovedal úprimne. Možno mal klamať .. ale asi by to nedokázal.
" Aha." Povzdychla si skormútene.
" Nebuď pre to smutná, takto to bude lepšie bábika." Pohladil ju po líci. To na čo sa chystá nieje pre bábiku ako je ona. Vyšli z domu.
" Ako takto?!" Spýtala sa zmätene kým Sasori pomaly kráčal. Na ulici už takmer nikto nebol.
" Aj tak si ma nebudeš pamätať." Pošepol so smutným úsmevom na perách.
" Budem!" Namietla rýchlo a objala ho. Vytreštil oči, držal ju na rukách a ona ho objala.
" Mám ťa rada, si dobrý .. chcela by som aby sme boli kamaráti.. Veď aj tak obaja nikoho nemáme. Určite si ťa budem pamätať. Sľubujem."
Toto nečakal. Stáli neďaleko policajnej stanice. Nerozumel dnešnému dňu, nechápal sám seba .. Jeho chovanie mu bolo cudzie. Bol zmetený no jedno vedel iste.. Sakura nie je obyčajná a neobjavila sa v jeho živote náhodou. Tiež ju objal. Neúmyselne sa nadýchol jej čerešňovej vône a potom ju postavil nohami na zem.
" Nespomenieš si na mňa.. o to sa postarám." Pošepol, dal jej pusu na čelo a odtiahol sa..
" Hm?" Pozrela sa na neho a v tvári mala jemný rumenec.
" Mojimi nitkami ... Ja nezabudnem.. Vďaka a dovidenia bábika."



Tma


Sakura stála pred dverami policajnej stanice, keď ich niekto otvoril.
" Pane! Našiel som ju!" Vykríkol šťastne nejaký muž.
Sakura zmätene zažmurkala.
" Sakura! Moja malá Sakura!!" Spoznala hlas svojej mamy ktorá práve odstrčila toho policajta nabok a silno objala svoj malý poklad.
Bolo vidno, že si vydýchol aj jej otec.
" Kde si bola? Tak sme sa báli! Kde si bola miláčik?!" Kontrolovala ju jej mamina a hneď si všimla náplasť na jej kolene.
Sakura sa trochu zamračila.
" Tak kde si bola?" Spýtal sa jej otec starostlivo a kľakol si ku nej aby ju pohladil po vlasoch.
Sakura zvraštila čelo ešte viac.. Zažmurkala no pamäť sa jej nevyjasnila.
" Ja neviem.." Vydýchla.

 

16 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Aki-chan Aki-chan | Web | 7. října 2013 v 20:45 | Reagovat

Wau skvelí dielik...arigato za krásne strávenú chvíľku pri jej čítaní.

2 Saky Saky | Web | 7. října 2013 v 21:24 | Reagovat

nevadi :) ani ja nestíham poriadne kvôli škole :D a poviedka ? super :3 vážne to začalo super :) som zvedavá ako sa to bude vyvíjať ďalej :) a Arigato :3 ^_^

3 neviemm neviemm | 8. října 2013 v 1:28 | Reagovat

juhou!! ti dám také neviem muhahaha :D  Nikušik výýborneee! krása.. Sasori uz len ked si ho predstavím jao sa tam s nou bavká :333 kawaiii

4 BB20 BB20 | 8. října 2013 v 8:01 | Reagovat

Jů, nová povídka! :-D Aspoň že ses ozvala, to stačí, také to ve škole nemám lehké. :-)

5 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 8. října 2013 v 10:09 | Reagovat

jeeeeej krásna :) teším sa na další diel :) takže sa aj teším, že čo z teba zasa vypadne za fantastický diel :)a tie obrázky sú fantastické :)

6 Tickle Tykev Tickle Tykev | 8. října 2013 v 15:36 | Reagovat

Skvělá povídka.Takové téma by mě v životě nenapadlo :3Tak toto by se mohlo vyvíjet nějak zajímavě :-)

7 Kajka-chan Kajka-chan | Web | 14. října 2013 v 13:38 | Reagovat

Viola-san! Strácam slová pri tvojich poviedkach! 8-O .. Vlastne ja som ti už povedala svoj názor. Hrozne sa teším na ďalšiu časť tejto poviedky a samozrejme i na tu moju :3 Arigato! n,n

8 MIA MIA | 17. října 2013 v 17:22 | Reagovat

Páááááááááááni ??? Krááásny začiatok :D nemám čo dodať ...pokračúúúúúj :D :D
P.S. Vlastne mám :D Keď si nájdeš trošku času, tak prosím, veľmi pekne prosím prihodíš sem epilóg ku deň ako každý iný? :) ja len tak, že ak si zabudla popri tom všetkom :)... ďakujem ...

9 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 20. října 2013 v 15:23 | Reagovat

viola-chan :) kedy pridáš další diel nejakej úžasnej poviedky? :) nemôžem sa dočkať na pokračvania :)

10 Razhel Razhel | 20. října 2013 v 17:59 | Reagovat

Oooo,to je výborná povídka píšeš skvěle,už dlouho čtu tvé povídky a musím ti napsat že jsou výborné :-D rychle přidej pokráčko,už se nemůžu dočkat dalšího dílu :)

11 zokiniyochan zokiniyochan | 21. října 2014 v 22:53 | Reagovat

krásny príbeh :3 máš talent ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama