Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Osudové stretnutie?! 02 (*SasoSaku*)

24. prosince 2013 v 1:04 | Viola NTk |  Osudové stretnutie (*SasoSaku*)
VESELÉ VIANOCE!!! ^^

Saky-chan gomen, že mi to s touto poviedkou tak trvá ..
A ospravedlňujem sa samozrejme aj vám ..
Dúfam, že vás tento môj malý darček "pod stromček" aspoň trošičku poteší :)
TO že stále navštevujete môj blog aj keď tu niečo pridám raz za uhorský rok ..
Je to úžasné .. Je to ten najkrajší darček aký som si kedy mohla želať ..
ARIGATOOO :*
Krásne si užite sviatky .. Vaša Viola ^^



" Čo?! Doprovod konvoja?" Zhrozil sa Naruto, stál po mojej ľavici. Aj napriek všetkému sa stále chová ako decko. Kakashi si po jeho druhom boku tiež unavene vzdychol.
" Čo? Máš s tým nejaký problém?!" Spýtala sa Tsunade otrávene, mračila sa a spozorovala som na nej jasné náznaky podráždenia.
" To je len misia C! Za takú misiu teda fakt ďakovať nebudem!" Vrčal Naruto ďalej. Mala som ho chuť udrieť. Hlavne, že práve povedal, že sa nebude sťažovať.
Kakashiho výraz hovoril niečo typu: ´´Naruto! Prosím nebuď sebec.. Ak sa Hokage naštve, tak si to zliznem ja.´´
Tsunade ale aj tak asi tušila, že bude takto reagovať. Naruto vždy neznášal jednoduché misie, vždy sa sťažoval a nikdy si nenechal dohovoriť. Aj keď sa iba prednedávnom vrátil do Konohy.. každému je jasné, že sa povahovo vôbec nezmenil.
Shizune sa silene usmievala.. Asi tiež dúfala v to, že sa Tsunade nerozzúri.
" Naruto, ty si vôbec nedospel!" Vydýchol skormútene Iruka-sensei spoza dlhého stola a tým mi zobral slová z úst. Už-už som to chcela povedať a pri tom mu päsťou ešte viac rozstrapatiť jeho aj tak strapaté blond vlasy.
Tsunade sa vystrela, v tvári mala prísny výraz. " Naruto, pridelila som ti jednoduchšiu misiu pretože, už si dlho na žiadnej nebol."
" Kecy! Nepotrebujem aby ste na mňa išli zľahka!" Vyštekol znova. To už som sa neudržala, moja ruka sama vystrelila. Schmatla som ho za vlasy a zatiahla.
" Ospravedlňujem sa majster. Nechajte ma s ním chvíľu prehovoriť." Hovorila som rýchlo a s falošným úsmevom sa snažila upokojiť napätú atmosféru v miestnosti.
" Áááuu! Kss! Pusť ma to bolí aááu!" Nariekal pomedzi moje slová.
Veľmi som sa premáhala aby som tomu idiotovi hneď na mieste nevynadala.
Sakra! Chová sa tak len preto lebo netuší aká vie byť Tsunade hrozná! Baka! Ja už som si užila jej výbuchy nálad .. nepotrebujem to zažiť znova!
" Detaily misie sú tu." Posunula ku nám akési papiere.
" Hai." Prikývol Kakashi a išiel po ne. Naruto sa mi zatiaľ stále vzpieral, no držala som ho pevne.
" Sákra. Tretí(Hokage), mal viac porozumenia." Zašomral nevrlo.
" Čo? Hovoril si niečo?" Skríkla na neho Tsunade nahnevane.
" Prestaň s tým, sakra!" Schmatla som ho pod krkom.
Asi by ho už Tsunade prerazila keby sa prudko nerozleteli dvere.
" Pohotovosť, Piata!" Vykríkla akási tmavovlasá žena v čiernom a dobehla ku stolu za ktorým sedela Tsunade, Iruka a ostatný čo prideľujú misie.
" Čo sa deje?" Spýtala sa Hokage vážnym hlasom.
" Pred chvíľou sme dostali núdzovú správu z Piesočnej." Vysvetlila svoje vtrhnutie tá tmavovláska.
" Piesočná? Núdzovú správu?" Čudovala sa Tsunade. Po týchto slovách sa Naruto ukľudnil a zvážnel, pustila som ho. Aj ja som zostala znepokojená.
" Tu je dekódovaná správa." Podala jej akýsi papier. Tsunade sa rýchlo pustila do čítania.
" Čože?" Zamračila sa. Tento jej výraz neveští nič dobré. Iruka-sensei a Shizune jej nahliadli ponad rameno a tiež čítali. Zahryzla som si do pery.
" To je..." Vydýchol pridusene Iruka.
" Nemožné!" Pošepla vydesene Shizune.
" Čo... čo sa stalo?" Spýtal sa Naruto zdráhavo.
Tsunade sa vystrela a položila papier na stôl.
" Akatsuki uniesli Kazekageho Skrytej Piesočnej dediny." Jej slová ma úplne znehybneli.
Čože? Akoto?! Gaara bol predsa .. taký silný!!
" Gaara!" Vydýchol Naruto v šoku a zamračil sa. Zrazu vyzeral až neprirodzene dospelo. Taká rýchla zmena.. za taký okamih..
" My máme o Akatsuki viac informácii než oni. Preto nás žiadajú o pomoc." Tsunade sa pri tom pozerala priamo do Narutových očí.
" Tsunade-sama! Nehovorte mi, že tam hodláte poslať tým Kakashi!" Zhrozila sa Shizune a zaťala ruky v päste.
Piata sklonila hlavu. " Je to núdzová situácia! Nemáme čas si vyberať."
Opäť zdvihla pohľad. " Okrem toho Kakashi už s Akatsuki bojoval."
" To je síce pravda ale.." Začal náš sensei zdráhavo.
" Tým Kakashi, prideľujem vám novú misiu." Skočila mu do reči Piata.
" Pôjdete do Skrytej Piesočnej dediny, zistíte ďalšie podrobnosti a pošlete správu do Listovej. Tiež sa budete riadiť ich rozkazmi a budete ich podporovať!" Pri jej slovách sa Naruto usmieval.. No ja a Kakashi sme boli vážny. Až moc sme si uvedomovali nebezpečenstvo tejto misie. Oni idú aj po Narutovi.. a keď sa im neubránil Gaara, tak Naruto ktorý nevie ešte naplno ovládať svoju moc, nemá žiadnu šancu.
...

" OK! Ideme." Zahlásil Naruto keď sme o hodinu neskôr stáli pred bránou.
" Tak zatiaľ, majsterka Tsunade." Usmiala som sa a zasalutovala.
" Áno." Prikývla. Všimla som si, že sa jej v očiach na sekundu mihli obavy.
Iruka-sensei sa usmial. " Naruto, snaž sa!"
" Jasné." Prikývol mu vážnym hlasom. Na to sme sa všetci traja otočili a vykročili sme do Suny, zanechávajúc za sebou Konohu.
Keď v tom pred nás skočil Jiraiya. " Hu. Ideš na misiu, Naruto?"
" Áno." Napodobnil ma s tým jeho prihlúplym úsmevom a zasalutoval mu.
Pousmiala som sa.
Jiraiya prešiel pomedzi nás ku Hokage.
" Tsunade, mám pre teba nejaké informácie. Kazekage Skrytej Piesočnej bol.."
" To viem..." Skočila mu do reči a ukázala na nás prstom. " Posielam do Suny ich."
Jiraiya vypleštil oči a šokovane na nás pozrel.
Kakashi bol vážny a Naruto sa sebavedomo usmieval - prikyvoval, tiež som sa teda pokúsila o úsmev ale asi sa mi moc nevydaril. Eh a to som chcela pôsobiť sebavedome a odvážne.
Jiraiya bol viac než prekvapený, vlastne bol trochu vydesený. Nahol sa k Tsunade a niečo jej šepkal. Typujem, že sa jej pýtal či vie o tom, že Akatsuki ide aj po Narutovi.
Pche! Sama som spolu s ňou zbierala informácie .. Za tie roky čo tu Jiraiya s Narutom neboli sme toho zistili mnoho. Na niečo by som aj rada zabudla.
" Je to núdzová situácia. Je to najlepšie rozhodnutie aké som mohla urobiť." Odpovedala chladne a ani pri tom nepohla brvou.
" Sakra, ty..." Vzdychol si a kráčal ku nám.
" Naruto, poď sem na chvíľku."
Prikývol a bez reptania nasledoval svojho majstra. S Kakashim sme za nimi nechápavo pozerali. Prečo toľké tajnosti?
Podľa mňa mu dával rady aby sa upokojil alebo niečo také lebo Naruto frflal. Potom mu otcovsky položil ruky na ramená, ešte niečo povedal a odstúpil od neho.
Pristúpil ku Kakashi-senseiovi a aj jemu niečo pošepol. Zamračene som sklonila hlavu.
Neznášam keď niečo neviem, večne ma vynechávajú, stále som pozadu.. Chovajú sa akoby som bola stále dieťa, pche! Povzdychla som si a zdvihla som bradu.
Mala by som používať minulý čas.. to bolo pred viac než dvoma rokmi. Som silnejšia. Zmenila som sa a na tejto misii to obom dokážem. Dokážem to aj sama sebe. Som iná! Určite Gaaru zachránime.
" Majser Kakashi, Sakura-chan! Poďme!" Zavolal na nás Naruto a kráčal ďalej.
Tss! Žiadne také! Už sa nebudem pozerať na tvoj chrbát. Uškrnula som sa.
" Hej, počkaj!" Rozbehla som sa za ním. Žmurkol na mňa a zaškeril sa tým jeho typickým úsmevom. Kakashi sa ku nám pridal a spoločne sme pokračovali v ceste.
Bežali sme ..

" Naruto, viem, že nás ženie čas, ale nevzdiaľuj sa od nás tak moc!" Vykríkla som na neho, keď bežal v korunách stromov čoraz rýchlejšie. Ani ja, ani Kakashi by sme to tempo dlho nevydržali.
" Ale, ale-!" Snažil sa povedať niečo na oplátku, no nevedel čo.
" Nebuď taký nažhavený! Jiraiya-sama ti predsa povedal to isté, nie?" Pridal sa ku mne Kakashi-sensei.
Naruto na nás pootočil tvár a zavrčal.
" Vážne!" Chcela som ešte niečo povedať, keď som si ale všimla na zemi, pod nami, Temari.
Zoskočili sme ku nej dolu a v skratke sme jej vysvetlili čo sa stalo.
" Čože? Gaara bol-?!" Zhrozila sa.
" Zaberie nám to dva dni, než sa dostaneme do Suny.. Poď s nami." Povedal Kakashi svojim melodickým, hrubým hlasom. Už sme teda boli štyria.
Mesiac bol už dlho vysoko nad nami a my sme stále utekali, bez prestávky.. stále rovnaké tempo. Videla som ako chce Naruto utekať stále rýchlejšie a rýchlejšie, no ovládal sa, za čo som ho v tichosti obdivovala. Rozumiem mu.
Musí to byť pre neho ťažké, aj keď celkom nerozumiem prečo .. videl sa v Gaarovi ako v zrkadle. Určite ide o viac než len o to, že sú obaja Jinchuuriki.
Kakashi dal povel a utáborili sme sa. Naruto nenamietal. V tichosti trpel, videla som to. Zobral si hliadku ako prvý. Nechcel spať.
Môj spánok netrval dlhšie než pol hodinu. Niečo ma zobudilo. Otočila som sa na druhú stranu - Naruto nikde nebol. Ako prvé ma napadlo, že išiel bez nás, no veci mal tu pri ohni.
Posadila som sa a všimla som si ako sedí sám, neďaleko nás, medzi stromami. Mesiac mu na jeho blond vlasy.. Dalo by sa povedať, že v tej tme priam žiaril.
Postavila som sa a kráčala som ku nemu. Bol ku mne otočený chrbtom. Vyzeral zdrvený.
Zastavila som sa vedľa neho. " Naruto, čo sme ti povedali?!" Napomenula som ho jemne. (Museli sme byť čo najtichšie - aby sme nezobudili ostatných.)
" Zostať pohromade... To nemôžem!" Zavrčal si popod nos a postavil sa.
Vzdychla som si.
" Viem prečo idú po Gaarovi a po mne. Sakura-chan ty to vieš tiež, však?" Spýtal sa ma náhle - stále sme hovorili tichým hlasom. Prekvapene som zdvihla hlavu. Pozeral mi priamo do očí.
Prikývla som. Áno, viem o čo ide.
" Vo mne je zapečatený Kyuubi. Gaara a ja.. obaja máme v sebe monštrá. Preto po nás tí chlapíci idú.. Ja to nenávidím!" Sykol potichu. Tvár mal napätú, prísnu a nahnevanú. Takéhoto som ho asi ešte nevidela.
" Naruto.." Pošepla som a zvraštila čelo. Chcela som ho nejako utešiť ale nevedela som ako. Nevedela som nájsť tie správne slová. .. A on sa na mňa pozeral tak zúfalo!
Započuli sme šuchot, obzrela som sa, no nič tam nebolo. Opäť som sa teda pozrela do jeho tváre.. no už sa tváril inak. Bol smutný, veľmi smutný.
" Vidia nás len ako monštrá! Nevydržím to, ako na nás pozerajú. On bol taký aký som bol aj ja. A bojoval s tým sám oveľa dlhšie než ja." Pokračoval a do hlasu sa mu vnáralo zúfalstvo.
Chytila som ho za ruku. Zovrela som ju v dlaniach. Bola veľká a teplá.
" Ty za to predsa nemôžeš." Na každé slovo som dala dôraz.
Naruto zavrel oči a potriasol hlavou. Stlačil dlaň, čo som mu držala a tak ma tiež chytil.
" Je cieľom Akatsuki. Znova sme na tom rovnako! A aj napriek tomu.. prečo sa vždy to zlé stane jemu? Každý potrebuje zmysel života.. dôvod prečo existuje... No on ho tak dlho nemal.. Chápeš? .. Bol sám." Po líci mu stiekla slza.
Preglgla som. Nechcem aby plakal. Odtiahol sa, pustil mi ruky a otočil sa ku mne chrbtom.
Smrkol a utrel si slzy.
" Je to vždy on! Preto nemôžem stratiť ani sekundu. Tento krát.. Zachránim ho tak rýchlo ako to len bude možné!" Prehovoril tichým a odvážnym hlasom.
Zhlboka som sa nadýchla a zozadu som ho objala. " Všetko bude dobré, verím, že ho zachránime Naruto. Poď si ľahnúť. Potrebuješ spánok rovnako ako my. Zajtra dorazíme do Piesočnej. Nebudeš nám užitočný keď budeš ospalý. Tak, Gaarovi nepomôžeš."
" Sakura-chan.." Pošepol a vydýchol si.
Pustila som ho a on sa otočil. Usmiala som sa. Pootvoril ústa, chcel niečo povedať no opäť sme počuli šuchot z toho istého miesta.
Bola to Temari.
" Nechcela som vás počúvať.. prepáčte ale.." Vykročila ku nám.
" Temari-san?" Zamrmlal Naruto nechápavo.
" Uzumaki.." Pozrela mu do očí. " Naruto." Opravila sa. Už bola skoro pri ňom.
V tom.. ho.. objala.
" Ďakujem." Pošepla a Naruto ju neohrabane objal tiež.
" Čo sa tu robí? Zobudím sa a tábor je prázdny." Prišiel za nami Kakashi aj keď podľa mňa načúval tiež niekde za stromom.
Temari sa odtiahla a potiahla nosom. Žiadne slzy som jej však v tvári nevidela.
" Hej! Ľudia, keď už ani jeden z nás nespí.. mohli by sme vyraziť hneď teraz, čo vy na to?" Spýtal sa s nádejou v hlase Naruto.
Všetci sme prikývli.
Znova sme teda v tichosti bežali ďalej. Premýšľala som ako donútiť Naruta aby toľko neriskoval a napadlo mi to. Nakoniec ten jeho sľub na niečo aj bude. Aj keď už nechcem aby sa Sasuke vrátil.. Naruto o tom nechce ani počuť.
" Naruto.." Oslovila som ho a on na mňa pozrel kútikom oka.
" K Akatsuki patril aj Orochimaru. Viem o tom, že si sa stretol s Itachim.. so Sasukeho bratom. Naruto. Čím bližšie sme k Akatsuki, tým bližšie sme k Orochimarovi a tým aj ku Sasukemu. No sme aj bližšie k nebezpečenstvu. A kráti sa nám čas. Máme už len pol roka na to aby sme Sasukeho našli. Za pol roka bude už môcť Orochimaru použiť to svoje Jutsu s výmenou tiel.. A bude neskoro. Preto sa prosím v boji neunáhľuj. Potrebujeme informácie. Drž sa vzadu, dobre?"
" To ma nenapadlo! Jasné, budem sa snažiť ovládať!" Pousmial sa a pridal do behu.
Vydýchla som si a tiež som sa usmiala.
Kakashi bežal vedľa mňa sa a ´´usmial´´sa -/ žmurkol. Pochválil tak môj nápad s tým ako Naruta zabrzdiť. Nemusí to vyjsť no za pokus mi to stojí.
Les sa prerieďoval, až sme zastavili na mieste kde tráva mizla a pred nami sa otvárala púšť.
" Hurá! To je púšť!" Vykríkol šťastne.
Temari prešla dopredu. " Áno a Suna je za ňou. Od teraz preberám vedenie." Povedala prísnym, profesionálnym hlasom.
Kakashi prikývol. " Spoliehame na teba."
Usmiala sa na nás. Bežali sme teda ďalej s tým, že bola na čele. Ani sme sa nenazdali a uvideli sme v diaľke Sunu.
Pri bráne stáli akýsi ninjovia.
" Čakáme tu na vás! Temari-san bola s vami?" Prekvapene po nej preleteli pohľadom no nečakali na odpoveď. " Prosím, tadiaľto!" Prehovoril ten druhý a opäť sme sa dali do behu.
Ľudia sa na nás zvláštne pozerali. Ako sme tak utekali cez ulice.. všetci sa nám uhýbali.
Počas šprintu nám tí ninjovia ozrejmili ďalšie veci čo sa stali.
" Čože? Dostali aj Kankura?!" Zamračila sa Temari.
Ninja prikývol. " Ano. Potom čo bol Kazekage-sama unesený, išiel Kankurou-dono za ním. Ale nepriateľ ho otrávil a my nevieme, ako odstrániť jed.. umiera nemá veľa času."
" Došľaka!" Zavrčala Temari a v očiach som jej zbadala slzy.
" Poponáhľajme sa Temari-san. Ja sa na neho pozriem." Povedala som jej a pridala som na tempe.
Vbehli sme na ošetrovňu.
" Kankuro! Kankuro!" Temari dovnútra vletela ako prvá a ja hneď za ňou. Počas behu som si skladala z tela tašku.


Trhlo ním a z úst mu tiekli sliny. Celé telo mal v kŕčoch. Vlasy som si dala do copu a pristúpila som ku jeho lôžku. " Pozriem sa na neho."
" Spoliehame sa na teba!" Pošepla Temari.
" Majster Kakashi aj vy ostatný, prosím ustúpte." Prehovorila som a pozrela som ich smerom.
" Jasné." Kývol Naruto a vyšli na chodbu. Nasledoval ich nejaký dedko a babka. No ešte pred tým na mňa uprene pozrela. Čo má sakra za problém?


Odignorovala som to.
Kankuro sťažka dýchal. Podvihla som mu očné viečka a zasvietila som mu do nich baterkou. Zrenička sa len veľmi pomaly stiahla. Otvorila som mu ústa a strčila som mu do nich dva prsty. Jazyk mal opuchnutý.
" Hej, čo si zač?!" Spýtal sa jeden z ich zdravotníkov.
Spojila som prsty a následne som ich odtiahla.


" Som lekársky ninja z listovej." Povedala som a ďalej som pokračovala vo vyšetrovaní.
Položila som hlavu na jeho hruď, kontrolovala som jeho dych.


Už je mi to jasné! Vystrela som sa.
" Jed, ktorý na neho použili, bol pripravený z ťažkých kovov. Je to jed, ktorý sa dostane do svalov a zničí bunky." Hovorila som profesionálnym hlasom.
Tunajší lekári na mňa ohromene pozerali.


" Ako toho môžeš toľko vedieť len z vypočutia jeho dychu?" Spýtal sa jeden z nich a vymenili si spolu s jeho kolegom nechápavý pohľad.
" Dokonca aj typ jedu.." Pošepol udivene ten druhý.
" Lekárska karta?" Ignorovala som ich. To ma až tak podceňovali?
" Lekárska karta?" Začudoval sa ten čo ju držal, no hneď sa aj spamätal. " Tu je. Máme zloženie jedu, aj keď nie je úplné." Povedal a podal mi ju.
" Ja to doplním." Zamrmrala som a pustila som sa do čítania.


" Počas toho, ako tu hovoríme, odumierajú svaly jeho srdca, ktoré môže kedykoľvek prestať biť. Aj keď pripravím protijed, nemusí to zastaviť ničenie buniek včas." Hovorila som s očami stále uprenými v lekárskej karte.
" To hádam nie!" Zhrozila sa Temari. " Nie je tu snáď ešte niečo čo by sme mohli urobiť?" Pýtala sa zúfalo.
Povzdychla som si a na chvíľu som sa zamyslela. Ešte tu je niečo ale..
" Prosím, prineste veci a ja vám poviem ,ako na to." Zažiadala som. Obaja lekári povedali zborovo " Hai." A rýchlo išli po všetko potrebné.


" Ešte tu je jedna možnosť, ako ho zachrániť, ale vyžaduje si drastický zákrok." Povedala som vážnym hlasom.
Všetko sme rýchlo prichystali.
Už nieje čas!
" Podržte ho prosím! Je to veľmi zložitá operácia." Prehovorila som.
" Jasné!" Zvolali zborovo a chytili ho zo všetkých strán.


Končekmi prstov som sa dotkla špeciálne namiešaného roztoku v mise a "uchopila" som ho v dlani.


" Začínam." Povedala som aby sa pripravili a ruky som presunula ku Kankurovmu telu.
Začínala som sústrediť chakru, keď sa im vytrhol a bolestivo vykríkol.
" Držte ho poriadne, prosím!" Zvýšila som hlas a pomohla som im zatlačiť ho späť.
Stále sa vzpieral a kričal. V hlave som si, aj napriek jeho stonom, opakovala jednotlivé kroky ako postupovať ďalej.
Vložiť chakru do jeho tela. Vysať jed z buniek. Zhromaždiť ho do gule.. a vybrať von!


Vychádzalo to z neho presne podľa plánu. Všetci strnuli.
" To je jed?" Spýtala sa Temari vyhúkane.
" Áno." Vydýchla som keď som tekutinu v dlani, teraz pošpinenú jedom, nechala spadnúť späť do misy. Pozrela som na lekárov.
" Ďalší roztok!" Zavelila som.
" Hai!" Prikývli a jeden z nich mi utrel pot z čela.
Opakovala som to celé znovu a znovu.
Bolo to vyčerpávajúce, no napokon som si dovolila vydýchnuť. Chrbtom ruky som si utrela tvár.
" Vybrala som väčšinu jedu. Jeho život už nie je v nebezpečenstve." Riekla som a všetkým sa uľavilo. Temari sa zviezla po stene až na dlážku a ich sensei Baki sa tiež skoro zvali na zem.
Pribehol ku mne Naruto. " Si úžasná, Sakura-chan!"
Unavene som sa na neho usmiala a obrátila som sa na zdravotníkov.
" Ešte ale nemôžeme odpočívať. Ešte stále v jeho systéme prúdia zvyšky jedu. Musíme urobiť protijed."
" Rozumiem, pokiaľ čokoľvek potrebuješ, len povedz." Odpovedal jeden z ošetrujúcich.
" Za prvé, máte tu liečivé byliny?" Opýtala som sa.
" Máme." Prikývol.
" Dobre. Prosím, dajte mu čisté obväzy."
" Hai." Prikývol ďalší a robil ako som povedala.
" A tiež pripravte vnútro-žilnú infúziu."
" Hai."
" Ďalej, uchovajte malé množstvo jedu. Neskôr ho budem potrebovať." Rozpustila som si vlasy a trochu som si ich rozstrapatila.
" Si rovnaká ako to slimačie dievča." Prišla ku mne tá stará babka čo sa na mňa tak divne pozrela. " Nikdy by som neverila, že na pomoc pošlú niekoho ako si ty." Prebodávala ma uznanlivým pohľadom.
" V skutočnosti je Tsunade-sama mojím majstrom. Sme tu pretože to prikázala." Ozrejmila som jej situáciu. Nič na to nepovedala iba sklonila hlavu, nestihla som sa nad tým zamýšľať jeden lekár mi podával akýsi papier.
" Tu je zoznam všetkých liečivých bylín ktoré pestujeme." Vysvetlil.
" Ďakujem." Prikývla som.
Ku babke prikročil ten istý starý muž, čo ju vtedy zastavil. Jej brat.
" Nee-chan... Časy sa menia, pomaly ale isto."
Zdvihla som tvár a naše pohľady so starou pani sa stretli. Mala som zvláštny pocit. Nevedela som ho opísať.
" Poďte za mnou, zavediem vás do nášho skleníku." Oslovil ma ten istý zdravotník.
Prikývla som a kráčala som za ním, šťastná, že som unikla z miestnosti kde bola tá divná babka.


" Nikdy som si nemyslela, že Skrytá Piesočná, bude mať toľko liečivých bylín." Poznamenala som počas drtenia lístkov.


" Máme, ale pestovať ich v skleníku je dosť ťažké." Usmial sa na mňa jeden z personálu a ukázal na neďaleký strom.
" Obzvlášť tráva Tomoshiri, máme jej len málo..."


" Vôbec nie! Je jej ažaž." Vrátila som mu úsmev. " Dosť na tri, plné dávky protijedu."

...

Pracovala som na tom až kým sa nezotmelo. Na štipke jedu sme vyskúšali či to funguje.
Vyšlo to! Hneď sme sa rozbehli do nemocnice.


" Vypi to všetko." Povedala som, keď som priložila Kankurovi pohár k perám.
Poslúchol ma a keď to dopil zakašľal.
Odložila som pohár na bok. " Teraz by si už mal byť v poriadku. Ale musíš ísť na seba zľahka. A spi, pokiaľ tá triaška neprejde." Inštruovala som ho.
" Tiež si môžete odpočinúť. Už sme vám nachystali izby." Povedal Baki.
" Nie! Musíme ísť za Gaarom, hneď ako to pôjde." Namietal Naruto okamžite.
" Berieme to." Skočil do toho Kakashi.
Naruto sa na neho pozrel. Videla som na ňom, že sa len tak nevzdá, no Kakashi ho nenechal nič povedať. " Zajtra nám začne ťažký boj." Odôvodnil.
Naruto zvraštil obočie a odvrátil sa. " Ja viem." Zamrmral a vyhodil si svoju tašku na chrbát.
Zdvihla som zo zeme aj svoj batoh.
" Daj mi ho Sakura-chan. Odnesiem to, musíš byť vyčerpaná." Vzal mi ho z ruky a ja som nenamietala. Nechcem ho nijako dráždiť, aj tak má už nervy v ťahu.
Boli sme na odchode, keď Kankuro prehovoril.
" Uzumaki Naruto. Prosím, zachráň môjho brata." Pošepol.
Naruto sa usmial. " Nechaj to na mňa! Koniec koncov, chcem byť Hokáge, nie? Toto je šanca, aby mi bol Kazekage zaviazaný." Hovoril sebavedomo.
Ah, zase tie reči o Hokáge. Naruto .. ty sa nikdy nezmeníš však? Povzdychla som si.
Ako sme kráčali do našich izieb Kakashi mi vysvetľoval všetko čo som zameškala, keď som pripravovala protijed.
" Sasori z červeného piesku? Bábkarský majster?" Opýtala som sa.
Kakashi prikývol.
Zamyslela som sa..
" Hovorí ti to meno niečo?" Spýtal sa.
Pozrela som na neho a záporne som pokývala hlavou. " A malo by mi byť známe?"
Vzdychla som si. " S Tsunade-sama sme hromadili informácie o Akatsuki no ... je jasné, že nie sú kompletné. Väčšinou sú to len dohady a babské reči. O Sasorim sme nič nenašli. Vedeli sme len jeho meno. Ale ani sme netušili, že je z Piesočnej." Objasnila som.
Sakra, štve ma, že o Akatsuki neviem viac. Ale nikto odo mňa predsa nemôže chcieť aby som bola chodiaca encyklopédia. Kss! A ja to od seba tiež nemôžem vyžadovať.. sakra!
" To je v poriadku Sakura. Len čo sa Pakkun alebo niekto z ostatných vráti, vyrazíme. Dnes si odviedla skvelý výkon, teraz by si, si mala odpočinúť." Povedal keď sme zastavili pri dverách mojej dočasnej izby.
Prikývla som a pousmiala sa. Naruto mi podal batoh.
" Tak zajtra Sakura-chan!" Zazubil sa a zamával mi. Vrátila som mu úsmev a zaželala som obom dobrú noc.
Vošla som do malej izby, zavrela som za sebou dvere. Položila som tašku na zem a unavene som sa zvalila na posteľ. Bol to dlhý deň. Som úplne vyčerpaná! Vzdychla som si.
Kss, a som celá špinavá! Ah ten hlúpy piesok! Umyjem sa a hneď si pôjdem ľahnúť.
Posadila som sa a začala som sa prehrabávať v taške.
Niekto zaklopal.
Postavila som sa a pootvorila som dvere. Vytreštila som oči. Tá stará, divná babka!
" Vy ste..." Snažila som si spomenúť na meno čo mi povedal Kakashi.
" Moje meno je Chyio. Musím s tebou hovoriť, študentka slimačieho dievčaťa." Povedala vážnym hlasom.
Ustúpila som z dverí aby vošla dnu. " Prosím, nevolajte ma tak. Som Sakura."
" Hej, jasné. Sakura." Prikývla a ja som za ňou zavrela dvere.
" O čom sa chcete zhovárať? .. Recept na protijed som dala-" Začala som.
" Kvôli tomu som neprišla." Stála ku mne otočená chrbtom. " Už dlho čakám na to, až uvidím svojho rozkošného malého vnuka." Zatiahla sarkasticky.
Preglgla som.
" Syn Bieleho tesáka .. eh teda. Ten... Kakashi. Ti to nepovedal?"
" Povedal. Viem o čo ide."
" Nevieš nič dievčinka." Vzdychla a posadila sa na posteľ.
" Túžila som ísť s vami a zachrániť Gaaru. Cítim sa zodpovedná za to čo sa stalo. No rada má na to iný názor. Dali ma sledovať aby som náhodou neodišla s vami. Ha! Myslia si, že ma to zastaví!" Pohoršovala sa.
" Ako vám mám pomôcť?" Opýtala som sa.
Chyio sa neradostne zasmiala a pozrela mi do očí. " To ja chcem pomôcť vám, Sakura."
Zmetene som sa na ňu pozerala.
Sklonila hlavu a založila si ruky v lone. " Cítim sa byť zodpovedná, za to čo sa stalo."
" Ale veď vy nemôžete za to, že váš vnuk.." Chcela som ju utešiť.
" To ja som zapečatila do Gaaru démona Shukaku." Skočila mi do reči.
Prekvapene som vydýchla. To som netušila!
" Týmto na moje plecia padá dvojnásobná ťažoba." Vzdychla a očami hypnotizovala svoje zvráskavené dlane. " Dlho som to preberala s jeho otcom, štvrtým Kazekagem. Ale nakoniec .. všetko čo som urobila pre Piesočnú skončilo len ďalším utrpením. Ah a teraz.. spojenecká zem, ktorej som nikdy neverila a ktorej som sa vždy snažila vyhýbať, je jediná, ktorá nám pomáha. Všetko čo som doteraz urobila bola možno chyba a čo je horšie, som vo veku, kedy som už unavená a pripravená sa vzdať... Ah Sakura. Vy mladý ste takí silní. Skoro na vás žiarlim." Uchechtla sa a pokračovala ďalej. " Ospravedlňujem sa, že tu musíš počúvať reči starej ženy. Asi to znie, že sa sťažujem, no možno je tu stále niečo, čo pre vás môžem urobiť." Otvorila tašku, ktorú mala prehodenú cez plece a vybrala z nej akési dva zvitky. Postavila sa a prišla ku mne. Pozrela mi do očí.
" Toto bude vaša tajná zbraň v boji proti Sasorimu." Podávala mi ich.
" Čo je to?" Spýtala som sa zo zatajeným dychom keď som ich držala v ruke.
" Sú to Sasoriho rodičia." Povedala prosto.
Vytreštila som oči. " Jeho rodičia?"
" Sú z nich bábky." Vysvetlila.
" Ale .. ja neviem ovládať bábky." Nechápala som.
" A ani to vedieť nemusíš. Zapečatila som ich vo zvitkoch špeciálnou technikou. Nemusíš urobiť nič iba ich otvoríš.. Môžeš to však použiť iba raz. Urob to keď nebude iné východisko. Uväznia Sasoriho.. iba jeho, nikoho iného, vďaka putu ich krvi. Nedá sa s tým bojovať."
Zmetene som zažmurkala. " Ja .. naozaj vám ďakujem. Som poctená, že ste mi to všetko povedali a, že ste prišli práve za mnou ale ..Uhm, prečo ich dávate mne? Myslím, že Kakashi alebo Naruto -"
" Tebe z nich verím najviac." Skočila mi do reči.
" Mne?" Spýtala som sa a potom mi to došlo. " Iste.. pomohla som zachrániť Kankura a .. pripomínam vám Tsunade-sama." Pousmiala som sa.
" Nie len to." Prižmúrila oči. " Som si istá, že som ťa už videla.. si mi taká povedomá ale pamäť mi už neslúži tak ako kedysi. Nemôžem si spomenúť kde som už videla tie tvoje ružové vlasy a zelené oči."
" Nemyslím si, že by sme sa niekedy videli." Zamrmrala som zmetene.
" Bola si už niekedy v Piesočnej?" Opýtala sa ma.
" No.. vlastne áno. Raz.. Ešte keď som bola malá... Bola som tu na výlete s rodičmi." Ponorila som sa do zahmlených, nejasných spomienok a rozbolela ma hlava. Pošúchala som si čelo.
" Je to už dávno, skoro vôbec si to nepamätám."
" Nevadí .. Spomeniem si a dám ti vedieť." Usmiala sa.
" Dobre." Vrátila som jej úsmev, bola na odchode.
Vo dverách sa zastavila, opäť ku mne stála otočená chrbtom.
" Sakura, prosím.. bojuj. Určite za vami prídem.. nejako sa rady strasiem.. No dovtedy.."
" Dám do toho všetko, sľubujem." Povedala som vážnym hlasom.
Pootočila tvár mojim smerom, videla som, že sa usmieva. " Si naozaj ako to slimačie dievča." Pošepla a odišla.
Zavrela som dvere. Ešte dlho po tom som pozerala na tie dva zvitky. Sasoriho rodičia..
Prečo mám z toho všetkého taký divný pocit?


(PS: V ďalšej časti sa konečne stretnú :3 Už ju píšem, tak dúfam, že sa mi podarí ju sem pridať čo najskôr ^^ )

> Ďakujem aj za otázky v Ask - u :) .. Ani som nevedela, že sa vám táto poviedka tak zapáčila ^^ Budem sa teda chvíľu sústrediť hlavne na ňu ^^
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Rahzel Rahzel | 24. prosince 2013 v 3:36 | Reagovat

Každý den jsem sem chodila a trpělivě čekala na další díl povídky,a vyplatilo se to. Tahle povídka je druhá nejlepší co jsem četla na tvém blogu,opravdu nádhera....rychle pokráčko prosím :3 :D :) :D

2 Vanda Vanda | 24. prosince 2013 v 10:52 | Reagovat

To je úžasné! Sakra, to bola skvele napísaná časť a rozhodne sa teším na ďalšiu, kde sa stretnú... To je krásne, fakt! ???  :D  ;-)  :-)

3 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 24. prosince 2013 v 14:10 | Reagovat

nana-chaaaan jééééj ty žiješ :D som rada, že si nám dala taký krásny darček na vianoce :) ďakujemeeee :) a čo sa čuduješ, že tu stále chodíme, veď čitatelia netrpezlivo čakajú na tvoje poviedky a musia sem chodiť každý deň, aby zistili, či si niečo pridala alebo nie :) a tiež ti prajem krásne prežitie vianočných sviatkov a aj vianoc :) vidím, že si sa inšpirovala dielom, keď naruto so sak a kakashim išli zachrániť gaaru :)som zvedavá či babička chyou neviem ako sa to píše :D pôjde s nimi alebo nie a že či si sak spomenie, že videla už niekedy sasoriho :)

4 BB20 BB20 | 24. prosince 2013 v 18:00 | Reagovat

Děkuji za nový díl a přeji klidné prožití svátků. :-)

5 Saky Saky | Web | 24. prosince 2013 v 21:22 | Reagovat

najlepší darček aký som dnes dostala :3 Ďakujem velmi pekne :) bolo to naozaj super a neviem sa dočkať toho kedy sa stretnú :3 :3

6 Aki-chan Aki-chan | Web | 25. prosince 2013 v 12:58 | Reagovat

Ako vždy prekrásni dielik a netrpezlivo očakávam jeho pokračovanie.

7 neviemm neviemm | 25. prosince 2013 v 20:34 | Reagovat

:3 kjaasne kjaasne. neviem sa dočkať ich stretnutia :D

8 Kaja Kaja | 25. prosince 2013 v 20:59 | Reagovat

Konečeneeeee :3 :3.....strašne sa teším skvelý diel :3 dokonalý perfektný úžasný :3 :3 dúfam že pridáš čoskoro další doslova visím na tejto poviedke :3 :3

9 Arya Arya | 28. prosince 2013 v 19:21 | Reagovat

Neskutečná povídka,která se mi líbí momentálně nejvíce na tvém blogu:-) A jako Rahzel jsem chodím každý den a čekám  na nové povídky,které jsou jako vždy úžasné. :D

10 Martina Ayko Martina Ayko | Web | 30. prosince 2013 v 14:53 | Reagovat

Wow, to je úžasný. Veľmi ma ten dej chytil trocha podľa anime, to je super. Som zvedavá, ako to bude ďalej. Obzvlášť, že je to SasoSaku. Teším sa mooc. veľa šťastia

11 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 31. prosince 2013 v 22:23 | Reagovat

viola-chan, prajem ti pekný Silvester a Šťastný Nový Rok, nech je lepší než 2013 :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama