Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

17 dôvodov 02 (*SasuSaku*)

6. března 2014 v 19:29 | Viola NTk |  Rozpísané poviedky
Ďakujem za všetky Vaše komentáre :3 Ani si neviete predtsaviť aká je to pre mňa motivícia ^^
VEĽKÁ VĎAKA!!! :3

PS: Dúfam, že sa vám bude pokračovanie páčiť n.n



............. TMA ............

Stačí ak ju objímeš. Zaznel naposledy jeho hlas v mojej hlave. S trhnutím som sa prebudil. Sedel som v čakárni v nejakej nemocnici. Sakura bola opretá o moje rameno.. spala.
Takže neklamal! Fakt som zase inde?!
Chcel som ju od seba odtlačiť, no mieril si to ku nám dáky doktor. Sakura sa zobudila a s červenými, unavenými a opuchnutými očami na neho pozrela.
Vyzerala.. akoby preplakala celú noc aj deň.
" Pán a Pani Uchiha.. Chce s vami ešte hovoriť." Povzdychol si potichu a Sakura sa narovnala.
Zachmúril som sa a pozrel som sa na prstenník na mojej ľavej ruke.
Obrúčka... ZASE?! To snáď nie!
" Koľko.. mu ešte zostáva času?" Spýtala sa doktora zlomeným hlasom. Takúto som ju ešte nepočul.
" Nie viac než pár hodín.." Odpovedal a súcitne sa na nás pozeral.
Kiežby som vedel o čo tu do čerta ide.
Sakura v prstoch žmolila vreckovku.. smrkla a prikývla na znak toho, že rozumie.
" Poďte za mnou." Požiadal a otočil sa na päte. Vykročili sme za ním.
Sakura ma pred nejakými dverami chytila za ruku. Odtiahol by som sa .. ale vyzerala, že každú chvíľu skolabuje. Bola bledá a prišla mi aj chudšia a krehkejšia, skoro akoby sa mohla každú chvíľu rozbiť na márne kúsky. Vlasy mala trochu strapaté a začervenané oči plné sĺz ktoré sa snažila neúspešne potlačiť.
Doktor nám otvoril a mne sa naskytol desivý pohľad. Pochopil som prečo je v takom stave.
Naruto ležal na posteli pod bielou prikrývkou.. Trčali z neho hadičky. Bol bledý, pod očami mal tmavé kruhy a bol tiež poriadne vyziabnutý. Prístroje v miestnosti nepríjemne pípali.
Sakura ma pustila a podišla ku nemu.. sadla si na jednu z dvoch stoličiek vedľa jeho lôžka. Ja som sa však ku nim nepriblížil. Zostal som ako prikovaný stáť pri dverách.. neschopný urobiť jediný krok. Toto som nečakal.
Bol to hnusný pohľad.. celá táto situácia bola.. zvieral sa mi z toho žalúdok.
Naruto pootvoril oči, pozrel na nás a pousmial sa. " Obaja vyzeráte otrasne, mali by ste si ísť domov pospať.. zvládnem to tu aj sám." Hovoril chrapľavým, slabým hlasom. Akoby bojoval s každým jedným nadýchnutím.. Toto, že je Naruto?! Čo sa s ním stalo? Zhrozil som sa v duchu no nedal som to na sebe znať.
" Neodídeme kým nepríde Hinata." Pousmiala sa Sakura a držala ho pri tom za ruku.
Stále som stál pri dverách.. bol som v šoku. To nie je možné!
" Viem, že Hin nestihne prísť.." Zamrmral a na chvíľu unavene zavrel oči.
" Stihne to, vieš dobre, že by pre teba urobila čokoľvek.." Upokojovala ho láskavým hlasom. Klamala. Neviem ako som to vytušil, no skrátka som to vedel. Sama neverila svojim slovám. Naruto však vyzeral, že si to nevšimol.
" Lietadlo ale neopraví. Aj keď verím, že by sa o to pokúsila." Usmial sa a v očiach mal nezvyklú mäkkosť, keď hovoril o tej čiernovláske z Hyuga klanu. Až som musel odvrátiť pohľad.
Sakura prikývla. Divil som sa, že ešte neplače.. aj keď jej ku tomu veľa nechýbalo. Sakra!
Cítil som sa tu nadbytočne.. úplne navyše.. akoby som len pozeral nejaký film.. ako nezúčastnený divák. Stále som si opakoval, že toto nie je skutočnosť, že sa nemám obávať, že mám myslieť rozumne.. Toto je len nejaká ďalšia hlúpa dimenzia, ktorá je úplne na hlavu. V mojej realite Naruto nie je umierajúca troska.. Sakra! Veď ani neviem prečo tu zomiera! ... Cítil som sa z toho divne..
Mal by som odísť.. Hneď! Na toto sa nemienim pozerať! Cúvol som ešte viac ku dverám a išiel som stlačiť kľučku, keď ich zrazu niekto prudko rozrazil. Silno ma udreli - až som sa zapotácal.
" Naruto!" Vyhŕkla zadýchane keď popri mne preletela. Pribehla ku jeho posteli.
" Hinata?! Ty .. akoto? Myslel som, že tvoje lietadlo..." Zdráhal sa a z očí sa mu pustili slzy. Šťastne sa usmieval. Asi už vážne nedúfal v to, že by ju ešte mohol vidieť.
Sakura ustúpila aby Hinata zaujala svoje miesto - vedľa Naruta. Čiernovláska sa sklonila, pevne ho objala a pobozkala na pery. Plakala. " Autobus, vlak, metro, nakoniec taxík .. mala som veľké šťastie, že som všetko stihla!.. Milujem ťa!" Vtlačila mu ďalší bozk na pery.
Sakure už po tvári tiekli slzy. Odvrátila sa od nich a zaborila si tvár do môjho trička. Objala ma. Stuhol som. Môj prvý reflex bol odstrčiť ju. V hlave mi zaznel hlas "môjho odrazu".
Stačí ju len objať.
Všetky zmetené pocity úzkosti, čo vo mne vyvolal umierajúci Naruto z tohto sveta, zlomená Sakura a oddaná, vyplašená Hinata zmizli.
Nahradil ich chladný odstup ktorý som si v sebe pestoval už od detstva.. Skrátka som ich potlačil. Počkám si na iný spôsob ako sa dostať z týchto sračiek. Sakuru nemám rád a nikdy ju nebudem objímať! Nech sa deje čokoľvek dostanem sa z tohto po svojom!
Chytil som ju za plecia a odtiahol som ju od seba. Zmetene na mňa pozrela a smrkla.
" Naruto má pravdu Sakura. Vyzeráš hrozne. Mala by si sa poriadne vyspať." Prehovoril som pevným hlasom, no snažil som sa aby to nebolo príliš chladné. Bol som hrdý na môj plán ako ju od seba odlepiť.
Sklonila hlavu a pretrela si oči. " Asi nevyzerám najlepšie.. prepáč. Ale nechcem ísť domov. Chcem tu byť pre Naruta." Hovorila potichu, hlas sa jej chvel.
" Ďakujem Sak.. ale už tu byť nemusíš. Mala by si si oddýchnuť. Je tu moja Hin, čiže mám všetko čo potrebujem. Som vám vďačný, že ste tu pre mňa boli po celý čas. Môžete za mnou prísť hneď ráno." Snažil sa do toho vložiť aj Naruto.
Sakura sa ku nemu otočila a vzdychla si.
" Netvár sa tak." Zahriakol ju a potom sa usmial. Bol to iba chabý odlesk jeho typického sebavedomého úsmevu, no bolo vidno, že sa naozaj snažil aby mu uverila. " Mohli by ste mi ráno doniesť nejaký rámen. Mám naň poriadnu chuť." Uchechtol sa. No aj tak vyzeral ubolene. Sakura sa neveselo pousmiala, prišla ku jeho posteli z druhej strany ako sedela Hinata a tuho ho objala. " Neopováž sa umrieť!" Šepla mu a dala mu pusu na líce.
" Rozkaz." Usmial sa unavene.
Sakura si vzdychla a vystrela sa. Bol som rád, že odtiaľto konečne môžem zmiznúť, aj keď budem musieť pretrpieť Sakurinu prítomnosť. Všetko je lepšie než toto tu.
Akoby mi Naruto prečítal myšlienky, oslovil ma. " Sasuke.. môžem ešte na slovíčko, pred tým ako odídete?" Opýtal sa ma vážnym hlasom.
Prikývol som.
" Saki, poď objednáme vám zatiaľ Taxík." Ozvala sa Hinata a postavila sa. Až teraz som si všimol, že je tiež celá uplakaná a strhaná. No aj napriek tomu sa usmievala.
Odišli a zavreli za sebou dvere. Sadol som si na stoličku ku jeho posteli.
" Sasuke viem čo povedal ten doktor. Počul som ho keď sa rozprával s jednou sestričkou.. Myslel si, že spím. Idiot jeden." Uškrnul sa no opäť zvážnel. " Dáva mi iba pár hodín a sám cítim, že už dlhšie nevládzem bojovať." Začal tichým hlasom s pohľadom upreným pred seba.
Preglgol som. Naruto z môjho sveta by sa nikdy nevzdal. Na to by bol príliš tvrdohlavý.. Možno preto ma to tak desilo. Vedel som síce, že by som to nemal brať vážne, no aj tak mi z jeho slov zovrelo žalúdok.
" Chcem aby si dal pozor na moju malú Shin. Prosím buď pre ňu viac než strýko.. Buď pri nej keď bude potrebovať otca.. viem, že budeš skvelý." Z jeho slov som zostal akoby paralyzovaný. Chcel som niečo povedať. Namietať.. kričať a nadávať mu, že je padavka keď sa takto vzdáva, že ho nespoznávam a že je idiot, no zdržal som sa.
Pousmial sa a pokračoval. Bolo vidno, že sa mu ťažko rozpráva a oči sa mu plnili slzami.
" Dohliadni so Sakurou na Hinatu.. a ... Staraj sa mi o ne." Tuho zavrel oči a po lícach mu tiekli slzy. " Kiežby som .." Začal trhane a potom sa odmlčal.. Chvíľu bolo ticho a potom trhane vydýchol.
Odhodlane otvoril oči a pousmial sa. Pozrel sa na mňa. " Nie.. nejdem sa ľutovať a neľutuj ma ani ty Sasuke. Miluj Sakuru a ochraňuj ju aj za mňa. Urobte si veľkú rodinu a užívajte si každú sekundu vášho života." Hovoril stále s rovnakým unaveným úsmevom.
" Sasuke.. viem, že si Sak namiesto mňa vybrala teba a viem, že to tak malo byť.. Milujem Hin aj našu dcérku, no pamätaj.. Buď tu pre Sakuru za každých okolností, dohliadaj na to, nech je šťastná.. inak si ťa nájdem a budem ťa strašiť." Zachripel.
Netušil som, čo na to všetko povedať.. V hlave som mal zmätok. Žalúdok mi zvieralo a chcel som sa vrátiť do môjho sveta - a to čo najrýchlejšie!
Postavil som sa s myšlienkou, že s ním možno hovorím posledný krát a mal by som povedať niečo múdre aby umrel spokojný, že urobím všetko o čo ma žiadal.. Aj keď sa na nič z toho nechystám.
" Eh .. ja ... urobím, čo bude v mojich silách. Spoľahni sa na mňa." Povedal som tú vetu lebo som vedel, že ju chce počuť. Nechápem prečo som mu urobil túto láskavosť.. Nechápem prečo cítim ľútosť! On ani Sakura pre mňa predsa nič neznamenajú!
" Zbohom." Povedal som ešte a rýchlo som sa vybral ku dverám. Na chodbe som takmer vrazil do Hinaty a Sakury.
" Auto tu už za chvíľu bude.. Ešte raz ďakujem, že ste tu pre nás boli." Poďakovala sa nám Hinata a objala sa so Sakurou.
" Vieš dobre, že to nestojí za reč Hin." Šepla Sak a opätovala jej objatie.
Hinata prikývla, usmiala sa na mňa.. utrela si slzy stekajúce po jej tvári a vošla do Narutovej izby.
Sakura sa na mňa unavene pozrela. " Poďme dole." Vzdychla a tak sme sa pobrali ku východu. Bola tma. Chladný nočný vzduch pôsobil veľmi osviežujúco.
Bol by som rád ak by zo mňa opadli všetky slová, starosti a záväzné sľuby ktoré mi dnes Naruto hodil na plecia.. Z mojich myšlienok ma prebralo svetlo. Prišla ku nám veľká kovová krabica na kolesách .. celkom podobná tej z prvej dimenzie.
Toto je Auto?! Udivene som na to pozeral.. Hore svietil žltý nápis TAXI.
Sakura na mňa zvláštne pozrela, no nakoniec mykla plecom a otvorila na tom dvere. Sadla si dnu. Asi by som mal nastúpiť aj ja.. že?!
Preglgol som a aj som tak urobil, sadol som si ku nej. Dnu to bolo malé, stiesnené a tmavé. Prudko mi bilo srdce. Nepáčilo sa mi to, no nedal som na tvári znať žiadnu emóciu.
" Zavrite dvere." Ozval sa muž sediaci vpredu. Pozrel som sa vedľa seba. Sakra.. ako to mám asi zavrieť?!
Sakura sa ponad mňa náhla a zabuchla ich, potom tomu chlapíkovi povedala adresu, asi nášho domu, a on naštartoval túto vec. Prišlo mi trochu nevoľno.
" Nemal si odo mňa žiadať aby sme odtiaľ odišli. Dobre vieš čo hovoril ten doktor." Začala Sakura tichým trpiteľským hlasom, no ja som jej nevenoval takmer žiadnu pozornosť. Fascinoval ma ten človek a všetko čím ovládal túto vec.
To musí spotrebovať veľa chakry.. ako to asi funguje?! ..
Bol som nadšený z tohto malého rozptýlenia.. aspoň na chvíľu som zabudol na to všetko čo odo mňa chcel Naruto. Skoro som úplne zabudol aj na ten hnusný pocit v žalúdku, keď som ho videl takého zúboženého.
Pche! veď stačí pár hodín a budem zase v inej dimenzii.. Nemá zmysel trápiť sa pre niečo, čo sa tu deje, keď to o niekoľko hodín pre mňa nebude už nič znamenať. Vedel som, že to tak je .. Musí to tak byť. Predsa.. by ma niečo takéto nezlomilo.
Auto zastalo a vystúpili sme.. (Sám som otvoril dvere!) Sakura zaplatila a kráčali sme ku nejakému domu .. odomkla. Prevrátil som nad tým v duchu oči.
Jasné.. je samozrejmé, že bývam s ňou. Sakura ma, zdá sa, otravuje v každom živote. Zničene som si vzdychol. Jednoducho ale útulne zariadený dom sa rozsvietil keď zažala svetlo.
" Si hladný?" Opýtala sa ma. Vyzerala strápene, no prečo by som sa mal nad tým pozastavovať?! Nebudem brať na ňu žiadne ohľady! V tomto svete budem len pár hodín .. a ona pre mňa predsa nič neznamená.
Prikývol som.
Išla teda do kuchyne a ja za ňou. Urobila mi narýchlo sendvič.
" Vďaka." Utrúsil som, keď ho dala na tanier predo mňa - na stôl. Zahryzol som sa.
" Idem sa zatiaľ umyť." Zamrmrala ustato a vybrala sa opačným smerom ako sme prišli.
Pozeral som na jej vzďaľujúcu sa siluetu a nechápal som svojím iným ja, že po nej túžia. Postavil som sa s jedlom v jednej ruke rozhodnutý neprehrať svoju snahu o nezúčastnenosť a prechádzal som sa po dome.
Nie je to tu zlé. Je tu čisto a príjemne to tu vonia. Tú chvíľu tu v pohode vydržím.
Okom som zavadil o nejaké fotografie. Naruto, Sasuke z tohto sveta a Sakura.. Zdá sa, že sme tu boli ozaj dobrý priatelia. Zahryzol som si znova a prezeral som si ostatné fotky. Na niektorých bola aj Hinata s nejakým deckom na rukách.. Žeby to bola tá Narutova dcéra?! Tá Shin či ako?! Počul som prestať tiecť vodu.. v rovnakom okamihu začal zvoniť telefón, dojedol som svoj sendvič. Zachytil som, že to Sakura zodvihla. Kráčal som teda do kuchyne odkiaľ som počul jej hlas.
" Áno.. pri telefóne." Odpovedala. Oprel som sa o rám dverí a premeral som si ju. Bola ku mne otočená chrbtom. Mala na sebe bielu nočnú košieľku a ružový župan. Uhm.. mala by sa obliecť teplejšie. Zamračil som sa pri novom divnom pocite čo vo mne vyvolala a odvrátil som od nej pohľad, len som počúval.
" Naruto Uzumaki? .. Ste si istý? Uhm.. A - a Hinata Uzumaki.. je v poriadku? Áno manželka. Uhm.. aha.." Zasekla sa.
" Nie.. áno .. A ... nepotrebujete od nás pomoc? Ja- lebo ja.. Uh aha.. Iste. Uhm. Ďakujem. Dopočutia." Zavesila. Na sekundu nastalo ticho..
Celá sa chvela, otočila sa ku mne tvárou. Z očí jej tiekli slzy a kvapkali jej z brady na zem.
" Naruto.. umrel." Šepla zlomene.
Vzlykla, ukryla si tvár v dlaniach a srdcervúco sa rozplakala. Klesla na kolená a celým telom jej lomcoval plač.
Netušil som čo mám robiť. Mal som zmiešané pocity a vrátil sa mi ten stav, čo som mal v nemocnici. Prišiel som ku nej. Prelievala ďalšie a ďalšie slzy a ja som tam nad ňou iba stál a díval sa ako sa utápa vo svojom žiali. Ja .. jej plač je.. eh. Čo by som mal urobiť?
Stačí ju len objať. Počul som opäť tú odpornú vetu a zháčil som sa.
NIE! Nikdy! Za žiadnych okolností! Zamietol som to razantne.
Po niekoľkých minútach mi jej kvílenie ale už pekne trhalo uši.. a zvláštne sa mi pri tom zvieralo srdce. Je to nepríjemný, mučivý zvuk! Musím niečo urobiť, už to nevydržím! Nedokážem to už dlhšie počúvať!
Prikročil som bližšie ku nej.. stále sedela na zemi.
" Mala by si ísť spať, z toľkého plakania ťa bude bolieť hlava." Povedal som tónom bez citového zafarbenia.
Trochu sa utíšila a prikývla. Chytil som ju za ruku a pomohol som jej vstať.. Kolená sa jej podlamovali, no aspoň už tak usedavo neplakala.
Pozrela sa mi do očí. Mala takmer úplne červené bielka. Mokré, všelijako polepené mihalnice a po tvári jemné červené škvrny z toľkého náreku.. No aj napriek tomu..
Asi prvý krát som bol ochotný uznať, že je krásna. Moja myšlienka ma prekvapila a nahnevala. Pustil som jej ruku a trochu som sa odtiahol.
" Mala som byť pri ňom.." Šepla bez dychu a slzy jej ďalej nemo tiekli po tvári.
" Bola tam predsa Hinata." Nesúhlasil som.
" Aj tak.. Ah Sasuke! Sľúb mi, že ma nikdy neopustíš." Vzlykla a chcela sa mi vyhrnúť okolo krku. Namiesto toho som ju ale chytil za plecia. Držal som ju od seba ďalej.
Prinútil som kútiky úst aby sa aspoň nepatrne zdvihli. " Choď si ľahnúť." Nakázal som jej.
Ublížene sa na mňa pozrela.. asi neuverila môjmu úsmevu. Prekukla ma rovnako ako ja ju keď klamala Narutovi v nemocnici. Odtiahla sa odo mňa a objala si rukami telo.. Vybehla po schodoch.. (Zrejme do našej spálne.) A už v polke cesty sa nanovo rozplakala aj keď bolo jasne počuť, že sa stony snaží v sebe udusiť vlastnou dlaňou.
Stačí ju len objať. A vrátil by som sa domov.. Zdalo by sa, že ideálnejšia situácia na to ani byť nemohla... LENŽE JA KU NEJ NIČ NECÍTIM!! Prečo by som ju mal objať keď plače? Len preto lebo sa to odo mňa, ako od chlapa, očakáva? Preto lebo mi ´môj vlastný odraz´ tvrdí, že je moja spriaznená duša a osudová láska a neviem čo všetko?! HOVNO!! Nemienim podľahnúť nejakému debilnému zvitku. Nájdem svet v ktorom nebudem musieť plniť nič podobné ako dotýkať sa jej! Som Sasuke Uchiha do pekla! Nebudem robiť všetko, čo mi prikážu! Zvlášť keď je to proti mojej vôli! Sakra! Tak prečo mi jej plač tak trhá srdce?!
Nech s tým prestane! Bože nech prestane plakať!! Zošaliem z toho! Chodil som hore dole po kuchyni.. Otvoril som chladničku s nádejou, že nájdem pivo.. a vďaka bohu som ho aj našiel! Otvoril som si ho a hneď som si aj poriadne logol. Vrátil som sa do obývačky.
Pozrel som na skupinu fotografií ktoré som si ešte nestihol pozrieť. Všetky boli v pekných rámoch .. A na všetkých sme boli ja a Sakura.. už ako deti sme zdá sa mali k sebe blízko. Podľa tých fotiek to vyzerá tak, že sme sa vždy milovali.
Naruto mi povedal, že si spomedzi nás vybrala mňa. Na tých fotkách vyzeráme šťastne ale...
Zamračil som sa a jednou rukou som ich zhodil na zem. Sklo sa porozbíjalo no cez jej plač to určite nebolo počuť. Zúril som! Sakra! To predsa nie som ja! To je Sasuke z tejto dimenzie! Nie ja! Nenávidím tento hlúpy svet! Neznášam ten pocit čo mi zviera srde keď tá otravná, naivná, hlupaňa plače. Chcem odtiaľto už vypadnúť! A to čo najrýchlejšie ako to len bude možné! Vynervovane som sa hodil na gauč a .. sadol som si na ovládač.
Telka sa zapla a akurát išiel divný program s názvom Auto-moto-športy.
Skvelé! Konečne môžem rozmýšľať aj nad niečím iným! Povzdychol som si a napil som sa ešte piva, pridal som hlasitosť aby to aspoň trochu prehlušilo jej vzlyky.
Jej plač bol čoraz tichší a ja som pri zapnutom televízore, na gauči, nakoniec neskôr večer zaspal.

* * *

Skvelé.. to si sa vyznamenal. Mračil sa na mňa ´môj vlastný odraz´ zo zrkadla.
" Povedz mi ďalšiu indíciu a pošli ma do nového sveta." Ignoroval som jeho karhanie.
Si taký tvrdohlavý alebo hlúpy? Spýtal sa ma podráždene.
" Kde sa podela tvoja dobrá nálada?" Zatiahol som ironicky a založil som si ruky na hrudi.
Chcem to mať už všetko za sebou!
Takže hlúpy. Vzdychol si a napokon sa pousmial. Nevadí.. Však ty to pochopíš. Pošepol si skôr sám pre seba. Teraz pôjdeš do dimenzie v ktorej stačí ak ju pobozkáš na tvár.
" ČO?! NIE! POČKAJ!!" Skríkol som keď som už opäť padal do tmy.
Darček nájdeš v skrini za tričkami. Zaznel mi ešte v hlave jeho hlas..


............. TMA ............
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 shitai shitai | 7. března 2014 v 7:39 | Reagovat

Waaa čo ti bijee! Dokonalé,dokonalé a este raz dokonalé...chcem pokrackooo

2 Saky Saky | Web | 7. března 2014 v 10:29 | Reagovat

Paaaaaaaaaani :) som nečakala takú tragickú časť :) a ten Sasuke ? Kedy sa už spameta ? :D mal ju len objat a bolo by ale on nie :D sice keby ju objal o čom by boli tie ďalšie časti že ? :D fakt super časť :3 teším sa na ďalšiu :3

3 Mia Mia | 7. března 2014 v 11:48 | Reagovat

O_O ...len čumím :-D ...nemám slov...len tak ďalej :D

4 Martina Ayko Martina Ayko | E-mail | Web | 7. března 2014 v 16:44 | Reagovat

Wau, to je úžasné. ;-) Milujem to. Skvelá povidka. Arigato Viola-chan

5 Kaja Kaja | 7. března 2014 v 19:03 | Reagovat

Juuu to je super veľmi sa mi páči ako to máš premyslené :3..len tak dalej teším sa na dalšiu časť :)

6 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 7. března 2014 v 19:20 | Reagovat

ten začiatok.. naruto :( lol aj som uronila slzičky...také smutné :( a ten sasuke..tvrdohlavec :D a zasa si to ukončila v tom najlepšom, čiže som zvedavá na dalšiu časť :)

7 Nana-chan Nana-chan | 11. března 2014 v 18:51 | Reagovat

Tak musim povedat, ze tieto kapitolky su nadherne spracovane. Tesim sa na dalsie :3

8 Zoe Zoe | Web | 27. března 2014 v 19:10 | Reagovat

Ten Sasuke je ale hnup :D kdyby ji objal tak by ji nemusel pak v další dimezi dávat pusu -.- no jo Uchiha :D

To musí spotrebovať veľa chakry.. ako to asi funguje?! ..

To mě vážně dostalo xDD

Užasná povídka Viol!! :3 uuuu miluju ten děj :D a nemužu se dočkat na další díl ^^

9 nana123 nana123 | 7. června 2015 v 11:54 | Reagovat

Úžasný, fakt super, těším se na pokráčko :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama