Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

NESHIRO - Cesta za šťastím 10

12. listopadu 2014 v 16:29 | Viola NTk |  NESHIRO - Cesta za šťastím
ZDRAVÍM ..
Sama nechápem ako stíham popri škole písať. Ale už mi vážne trhalo srdce, že vás takto naťahujem.. ospravedlňujem sa - určite je tam veľa chýb všetko to je na rýchlo :q ale aj tak, dúfam že sa vám to bude páčiť, ďakujem za podporu a za to, že ste pri mne ostali .. Obávam sa ale, že najbližšiu dobu zase nič nepridám :c Zápočty, skúškové obdobie ... už sa to blíži :/ Mám vás rada, držíte ma nad vodou!
ĎAKUJEM ..

Vaša Viola :*

PS: Koniec mangy naruta - SPOILER - ááááno! áááno!!! ááááááááno!! :DDD
TAKTO SOM TO CHCELA!!!!!!!!



.. Medzitým Konoha ..


Naruto bol vo svojom byte, chvatne hádzal do tašky; oblečenie, zbrane a zvitky. Mračil sa a nahnevane si mrmlal vety typu; ´Veď sme si to sľúbili!´, ´Nechápem prečo ma nečakal!´, ´Nadutý ako vždy!´, ´Čo si o sebe sakra myslí!´
Hinata stála vo dverách.. s úzkosťou sledovala ako sa muž jej života trápi. V rukách zvierala jeho mikinu a v očiach sa jej hromadili slzy. Po asi desiatich minútach sebatrýznenia.. sa odhodlala. "Nejde ti o Sasukeho. Ty.. Stále ju miluješ." Šepla tichým, trpiteľským hlasom a sklonila hlavu.
Naruto sa zasekol v pohybe a otočil sa na ňu. "Nie tak to nie je." Vydýchol a hodil si na chrbát tašku. "Sklamal som Hin. Po tom všetkom čo sme spolu preskákali som Sakuru nepodržal keď to potrebovala. Neveril som jej.. a ona odišla." Pristúpil ku čiernovláske a zdvihol jej bradu.
"Je to moja najlepšia priateľka. Musím ju nájsť, povedať jej, že ma to mrzí a priviesť ju domov. Je to moja povinnosť." Pousmial sa a dal jej pusu na čelo. "A tiež.. musím nakopať Sasukeho do zadku." Uškrnul sa. Vzal si od Hinaty svoju mikinu a láskavo sa na ňu usmial.
Rozbehol sa ku hraniciam. V hlave ho hlodala neúprosná myšlienka - Sasuke ma nesmie predbehnúť a všetko ešte viac pokaziť..


.. Sakura ..

Povedal mi ´Milujem ťa.´!! Ako to vyriekol.. Zadržala som dych a mozog mi vyplo. Po tom všetkom - nemohla som tomu uveriť, proste nemohla! A potom.. potom prekonal tú krátku vzdialenosť, čo nás rozdeľovala a pobozkal ma. Jeho pery boli horúce a vrúcne. S vytreštenými očami som zalapala po dychu a on toho využil a vkĺzol mi do úst jazykom.
Môj prvý bozk v živote..
Po tejto chvíli som túžila odkedy som ho spoznala.. Odkedy sme boli deti. Predstavovala som si všemožné situácie pri ktorých by ku tomu mohlo dôjsť.. Cez romantické scény až po akčné, dych berúce, smrtonosné misie. Vždy som dúfala, že by mi povedal presne toto. Že ma mal vždy rád, ale nemohol mi to povedať. Že ho to mrzí, že chce aby sme boli naveky spolu a šťastný a bla bla. Vždy som chcela to čo práve teraz neviem prijať.
Najskôr som sa chcela odtiahnuť, no držal ma pevne a .. ja som sa cítila taká slabá! Nedá sa povedať, že by som úplne spolupracovala, no ani som s ním krvopotne nebojovala.. bola som mimo, v šoku, zmetená, vzrušená.. Jeho dych bol rýchly. Chytil ma oboma rukami za tvár a trošku sa odtiahol.
"Prosím uver mi." Šepol a znova ma pobozkal. "Ver mi." Bozk. Jeho hlas znel veľmi naliehavo.
Po týchto slovách sa mi podlomili nohy, z očí sa mi pustili slzy a odtiahla som sa - sklonila som tvár. Záporne som pokývala hlavou. Udrela som ho do hrude a trochu som ho odtlačila. "Prečo! Prečo teraz?!" Zaťala som zuby.
Opäť ma chytil jednou rukou za driek a druhou za tvár. "Lebo som sa zľakol, že ťa nadobro stratím." Priznal zlomene. Vážne to vyzeralo, že je úprimný... Jeho oči už neboli také chladné a kruté a.. možno také ani nikdy neboli. Možno som si to len vymyslela aby ma spomienka na neho tak nebolela. Možno to je všetko pravda... Sasuke .... vyznal sa mi - otvoril mi srdce. Ale prečo teraz!! Prečo takto?! Itachi..
Dych sa mi zasekol v krku. "Nie, NIE!" Zaúpela som a vymanila som sa z jeho objatia. "Nemôžeš odo mňa chcieť aby .." Zasekla som sa a bezmocne som sa chytila za hlavu. Čo odo mňa vlastne teraz chce? Čo čaká, že urobím? Čo mám robiť? Nemôžem mu veriť..
"Sakura.." Moje meno vyslovil tak sladko.. nikdy na mňa nikto takto neprehovoril. Bolo to akoby mi do srdca vrazil nôž.
Prebodla som ho uboleným pohľadom. Ten jeho výraz... Sakra!
"Ak-ak nejdeš ty, idem ja." Smrkla som a otočila sa ku dverám. Skôr než som ale prešla čo i len cez prah - chytil ma za lakeť.
"Sakura, prosím -" Chcel ma opäť začať prehovárať.
"Musím byť sama a vstrebať to Sasuke. Chcem premýšľať." Skočila som mu do reči bez toho aby som sa otočila. Nemohla som sa mu pozrieť do tváre.. bála som sa, že tam uvidím to čo ma prinúti správať sa iracionálne.
"Počkám ťa tu..." Šepol a pustil ma. Len čo sa za mnou zabuchli dvere - utekala som.
Vlastne som ani nevedela kam idem ... proste som šla čo najďalej od Uchihovcov.
Skončila som v meste .... pršalo a ja som bola mokrá do poslednej nitky. Vošla som do baru kde to bolo tiež vyľudnené. Pôvodne som sa chcela len schovať pred dažďom lebo mi už začínala byť zima ale teraz vážne uvažujem, že by som si dala pohárik.
Čo by na tom bolo zlé? Som predsa plnoletá.. všetci hrdinovia v knihách alebo mangách obvykle riešia problémy v alkohole. Nejaký dôvod to mať musí, no nie? Sadla som si za najodľahlejší stôl a ukryla som si hlavu v dlaniach. Tsunade ale alkohol veľmi nepomáhal.. ach, nechcem v tomto skončiť ako ona. Už som sa chcela postaviť s hlúpym pocitom, že ma vôbec niečo také napadlo, no prišiel ku mne čašník.
"Dáte si niečo slečna?" Spýtal sa.
"Saké." Odpovedala som skôr než som sa stihla nad jeho otázkou zamyslieť.
Prikývol a odišiel.
Mám vôbec pri sebe nejaké peniaze? Pomyslela som si a začala som si prehmatávať vrecká. Našla som nejaké peniaze a ... aj Itachiho lieky na upokojenie. Čítala som zloženie a hoci som tieto lieky ešte nikdy predtým nevidela a ani som o nich nepočula. Prišli mi len ako obyčajné antidepresíva. Bolela ma hlava a tak ma nenapadlo nič múdrejšie než si hodiť dve tabletky do úst. V tom prišiel čašník so Saké.. posledné čo si pamätám je ako som do seba obrátila jeden pohárik.


.. Sasuke ..

Cítil nutkanie utekať za ňou do toho lejaku.. Aj keď chcela premýšľať - čo chápal - vedel, že ak by tu s ním zostala ešte chvíľu.. dokázal by ju presvedčiť. Uverila by mu. Skrátka to cítil.
Jeho staré ja by sa za ňou rozbehlo. Objal by ju a viac nepustil, no presne kvôli takémuto sebeckému chovaniu ju skoro stratil. Nie je hlúpy, rovnakú chybu už neurobí.
Napriek všetkému ale nečakal, že stretnutie s ňou prebehne takto - takmer - hladko.
Ani veľmi nekričala a udrela ma len raz. Pomyslel si s trpkým úsmevom a prehrabol si vlasy. Nezúfal a ani sa neľutoval. Jednak preto, že to nemá v povahe.. a tiež preto lebo na to nemal dôvod. Vyhral. Našiel ju, prinútil ju počúvať a pobozkal ju. Pri spomienke na jej pery sa zasnene usmial von oknom.
"Nebránila sa." Šepol a s privretými očami si v duchu opakoval ten moment. Bolo to lepšie než si myslel, že by to mohlo byť. Tak veľmi by ju chcel opäť pobozkať. Z jeho myšlienok ho vytrhlo mňauknutie malého bieleho klbka, ktoré ho pozorne sledovalo, odo dverí, svojimi zelenými očami.
Sasuke sa na neho otočil. "Má ma stále aspoň trochu rada, no nie?" Opýtal sa ho s úškrnom na čo Neshiro prskol. "Povedz, hovorila ti o mne?" Prišiel ku nemu a čupol si. Načiahol ruku ku jeho hlave - lenže Neshiro sa prikrčil, pár krokov cúvol a naježil srsť. Sasuke sa trochu zamračil. "Mám to brať ako áno?" Opýtal sa ho s povzdychom, na čo ku nemu Neshiro prišiel bližšie a obtrel sa mu o načiahnuté prsty. Dovolil Sasukemu aby ho pohladil.

.. Ráno ..

Sakura sa zhlboka nadýchla. Ležala na mäkkej posteli.. cez tenkú škáru pootvoreného okna si slnko našlo cestičku a pošteklilo ju na tvári. Trošku namrzene zvraštila nos, keď ju to prebudilo zo spánku. Precitla. Bolela ju hlava - veľmi. Pootvorila oči a rozospato zažmurkala. Ako som sa dostala do postele? Snažila sa rozpomenúť na poslednú vec zo včerajšku, no pamäť ju neposlúchala. Chvíľu bola dezorientovaná a uvažovala kde to je. Och.. saké, tabletky - som blbá, mohla som sa zabiť. Došlo jej v sekunde. Posledné na čo si pamätám bolo... uhm. Lenivo pootočila hlavu a ----> *zástava srdca a dychu (taký malý infarkt)* Itachi?!
Pozerala sa na jeho spiacu tvár, uvedomila si, že je nahá a spomenula si na útržky z večera - všetko behom jedného okamihu.

Večer neskončil len pri jednom poháriku saké. Pila kým jej nedošli peniaze. Potom odišla z krčmy a plakala kým jej nedošli aj slzy. Nevie ako sa dostala na okraj nejakého útesu kde sedela dlhé hodiny a hádala sa sama zo sebou či má skočiť. Ľutovala sa tak ako nikdy predtým. Pred očami mala stále Itachiho tvár a na perách stále cítila Sasukeho pery. Nevie prečo sa postavila a ako námesačná kráčala ku Itachiho dverám. V stave keď nedokázala myslieť myslela len na neho. Nemyslela na Sasukeho, jej celoživotnú lásku, čakajúcu v jej dome.. nie.. NIE! Vtedy nemohla z hlavy dostať túžobné nutkanie okúsiť Itachiho pery.
Cestu si nepamätá no vie ako stála pred vchodom do domu a tesne predtým, než išla otvoriť dvere - otvoril ich on. Nepamätá si čo jej hovoril, ani čo ona hovorila jemu.. vie však, že chcela jeho bozk. Možno na porovnanie - či to bude iné ako so Sasukem, možno len zo zvedavosti, možno z lásky ... to sama nevie. Vybavuje si ako sa po ňom vrhla. ... áno doslova. Len čo otvoril dvere, objala ho okolo krku a vynútila si bozk. Bol zarazený, no neodstrčil ju, čo ju povzbudilo. Ďalej to bolo - vášnivé. Bozkávali sa akoby od toho záviseli ich životy.
Zdvihol ju, obtočila mu nohy okolo pása a on ju prirazil o stenu.. takýmto devastujúcim spôsobom prešli a rozhádali celý dom až skončili u neho v posteli kde s ním prišla o panenstvo a zažila prvý orgazmus.. a potom druhý, a tretí...

DO RITI !!! Zapchala si rukou ústa aby šokovane nevykríkla keď ucítila neznámu bolesť v podbrušku. Bola to pripomienka tejto noci. Tak veľmi si želala aby to nebola pravda.
Nedalo sa jej nadýchnuť. Mala pocit, že sa v sekunde zrúti.

Až teraz jej došlo, že Itachi je nahý rovnako ako ona. Chcela nadávať, kričať.. zúriť. Pritlačila si päsť na čelo a zahryzla si do pery. Toto som posrala! Do pekla! Nie! Som taká sprostá! Och, nie! Itachi niečo zamrmlal a ešte stále v spánku sa prevalil na druhý bok. Zredlo jej, že by sa mohol prebrať. Opatrne sa posadila, krútila sa jej hlava a mala pocit, že exploduje. No prijala ten fakt ako trest. Pozerala okolo seba, až kým nezahliadla svoje spodné prádlo. Bola červená až za ušami a dýchala veľmi plytko. Nahá sa postavila a chvatne si ho obliekla. Po špičkách prešla ku dverám a predtým než ich zavrela, skontrolovala, či Itachi ešte stále spí.


Spal a ona mohla utiecť. Ako kráčala po dome, zo zeme zbierala časti svojho oblečenia. Všetko tu bolo porozhadzované, obrazy nakrivo - prevrátený kvetináč. Vyzeralo to tu ako po boji. Ďaleko nezašla. Hneď za prvou zákrutou vrazila do Kisameho.
Takmer vykríkla a tískla si na hruď guču svojho oblečenia. Až teraz si uvedomila, že drží v ruke svoj meč a tvári sa ostražito. Preletel po nej pohľadom a zatváril sa nechápavo.
"Čo sa tu do pekla stalo?!" Opýtal sa zmetene a príliš nahlas - skoro jej vybuchla hlava a okrem toho, čo ak zobudí-
"Kisame, už si dosť veľký chlapec na to aby si kládol takéto otázky." Ozval sa spoza môjho chrbta Itachiho hlas. Znel trochu rozospato, no aj tak mi naskočili zimomriavky.
 

22 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kajka-chan Kajka-chan | 12. listopadu 2014 v 19:02 | Reagovat

Viola-san :3
Myslím, že sa stále opakujem ako taký papagáj, ALE to je úžasné! :-D
Zaskočila si ma. Vážne.. Stále som si prestavovala ako by to mohlo pokračovať, ale ty si to urobila úplne inak- lepšie :3 Som zvedavá ako to bude pokračovať :-D .. A najviac som sa zasmiala ako tam prišiel Kisame :D :d
5 hviezdičiek :3 ^^

2 Awasta Awasta | 13. listopadu 2014 v 15:31 | Reagovat

Si proste úžasná :-) ani nevieš aká som rada, že si to sem pridala :* je to perfektné, len tak ďalej :-D

3 Martina Ayko Martina Ayko | E-mail | Web | 13. listopadu 2014 v 16:29 | Reagovat

Violka-chan, konečne :) Po tak dlhej dobe opäť niečo. Ale stojí to teda za to. Vobec sa s tým vydávaním nestresuj, hlavné predsa je, aby si dokončila vysokú. Vždy pri tebe budem držať, od toho tu predsa sme. Len sa upokoj a pokojne sa uč. Ja sa musím priznať, že na tom s písaním nie som o moc lepšie, takže ... echm :) Bol to proste super diel, celkom som sa aj zasmial ..., ako tam prišiel Kisa: D Vážne by ma zaujímalo, ako sa Sakura rozhodne a ako sa to bude vyvýjať. Len tak ďalej ;-)

4 Mimma Mimma | 16. listopadu 2014 v 9:01 | Reagovat

Viola, nemám slov. Si jedinečná! Skvelá! Ďakujem, že aj cez to aký máš teraz zložitý život, si to dokázala! Iní na tvojom mieste by to dávno vzdali. Musíš byť na seba veľmi hrdá... PS: stálo to za to čakanie :-D ĎAKUJEM!!!!! :D

5 Andxsek-chan Andxsek-chan | Web | 17. listopadu 2014 v 15:28 | Reagovat

Perfektní :-D Strašně se mi tvoje povídky líběj. Takový jako ty nikdo nemá! Opravdu se těším co se stane dál :-) 5* :D

6 Aki Aki | Web | 27. listopadu 2014 v 21:59 | Reagovat

wau to bolo perfektné tým ,že ako sa Sakura vyspala tak rýchlo s Itachim si my fakticky dostala. Vôbec som nečakala, že sa to stane tak rýchlo ,ale nevadí bol to krasne len škoda, že nevieme detaily. :-D

7 siruka siruka | 24. února 2015 v 10:28 | Reagovat

och kruci jak dlouho zamyslis me tyrat? :-(,porosim pekne o pokracovani ;-)

8 Roni Roni | 31. března 2015 v 20:41 | Reagovat

Prosím já chci další díl moc moc prosím 😭😭

9 Simi Simi | 24. června 2015 v 13:45 | Reagovat

Páni, toto je asi najlepšia poviedka akú som čítala, a že som ich prečítala veľa a napísala aj pár vlastných ;-)  ale ako pozrám tak tie dátumi sú dosť staré, nebude táto poviedka už pokračovať? :-(

10 Naiso Naiso | 28. června 2015 v 23:01 | Reagovat

Viola-chan!!! úžasné ako vždy! :* už dlhšie som nebola na tvojom blogu ale odrazu ma napadlo že by som si prečítala niečo nové ak si niečo pridala a tadáá!! Tu to máme :3 môj obľúbený príbeh ktorý ma zase len niečím prekvapil :-) Je to dokonalé :-) Dúfam že si ešte svoju najväčšiu fanynku pamätáš!!! Naiso Naiso Naisoooo!! :D Zbožňujem ťa Viola :-) Dúfam že čoskoro pridáš ďalšiu :-) Tvoja Naiso

11 siruka siruka | 13. září 2015 v 22:07 | Reagovat

konecne dalsi dil jsem uplne unesena a  precetla jsem to jednim dechem  doufam ze bude dalsi dil :-D .A taky doufam ze skonci s Itachim :-)  ;-)

12 Bori Bori | Web | 7. října 2015 v 15:06 | Reagovat

Ahoj tahle povidka je úžasná. Prosím přidej další díl 😘😘

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama