Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Nepravdepodobný pár 03

26. prosince 2014 v 23:30 | Viola NTk |  Nepravdepodobný pár









O niekoľko hodín neskôr

Aké sú moje možnosti? Umrieť alebo byť hračka v rukách tých najhorších, hľadaných zločincov.. Byť šľapka nukeninov z Akatsuki. Záporne potriasla hlavou. Samozrejme, že shinobi by mal zvoliť smrť. Je to jednoznačné.. ale... ALE!!...
" Ja nechcem umrieť, ja chcem žiť.." Šepla bezradne a z očí sa jej kotúľali ďalšie a ďalšie slzy. Jedno je isté.. Naruto ma určite bude hľadať. Možno ma hľadá aj teraz v tejto chvíli. Na bojisku nenájdu moje telo a Naruto .. on .. on sa len tak nevzdá, neuverí, že som mŕtva. Áno.. Je tvrdohlavý a preto ma nájde.. on ma zachráni. On vždy všetkých zachráni. Snažila sa upokojiť svoj plač, no pri spomienke na Deidarov bozk a na Hidanov výraz.. Tie ich pohľady keď na ňu hľadeli.. Zachvela sa a opäť vzlykla.
" Radšej smrť. Áno, radšej umriem." Preglgla bez dychu, celá sa triasla. Túžba po živote nestojí za to, čo by ju .. tu s nimi .. čakalo. Je panna! Veď ju ani ešte nikto, nikdy nepobozkal! Teda .. pobozkal. Deidara.. Deidara z Akatsuki. Opäť záporne pokrútila hlavou. Zviazanými rukami si snažila utrieť slzy. Nikdy by ju nenapadlo, že by mohla skončiť takto! Pri podobných myšlienkach, po tom čo vyplakala všetky svoje slzy, od vyčerpania zaspala.
Prebudila sa na otvorenie dverí.
Bola dlho v tme, sviečka už dávno dohorela, preto keď do miestnosti preniklo svetlo na chvíľu ju oslepilo. Hlava ju bolela z toľkého plakania a ruky si už ani necítila, pretože ich mala zviazané v neprirodzenej polohe.
Zažmurkala.. počula kroky a trochu ju nadvihlo na matraci - niekto si sadol na opačnú stranu postele. Obrátila hlavu tým smerom, srdce jej opäť prudko búchalo a do žíl sa jej lial adrenalín. Bola pripravená bojovať.
V náhlom vzplanutí Deidara škrtol zápalkou a zažal novú sviečku.. v jej mihotavom svite opäť miestnosť dostala svoj strašidelný rozmer.
" Zobudil som ťa?" Opýtal sa.
Sakura sa nezmohla na slovo, len pokrútila záporne hlavou a zavrela oči - pripravená na najhoršie. To už ubehol deň? Zdá sa mi akoby prešlo iba pár hodín.
" Doniesol som ti nejaké jedlo a vodu." Zamrmlal a znel akoby sa usmieval.
" Nič od teba nechcem." Odsekla a skusmo na neho pozrela.
V ruke držal kunaj a nahol sa ku nej. Tak - tak rýchlo? Už .. už umriem?! Vyľakala sa no on iba prerezal lano, čo väznilo jej ruky. Vložil si kunaj späť do vrecka a v očiach sa mu blyslo vzrušenie keď bol pri nej tak blízko. Mala sklonenú hlavu a zavreté oči. Snažila sa upokojiť. "Mala si dosť času na premýšľanie.." Začal zastretým hlasom a uchopil prameň jej vlasov. Priložil si ho ku perám a nadýchol sa. "Ako si sa rozhodla?" Usmieval sa. Bol si istý, že vyhral..
No sakura preglgla, zdvihla hlavu a pozrela sa mu do očí.
"Volím smrť." Prehovorila trasúcim hlasom.
Pustil jej vlasy akoby sa popálil.
"Si si tým istá?" V hlase mu bolo badať stopy podráždenia. S týmto nerátal.
Len mu na to prikývla a opäť sklonila tvár. Rezignovala, kapitulovala.. skrátka to vzdala.
Deidara sa náhle prudko odtiahol a postavil. "Skvelé." Zatiahol ironicky. "Tak to teda nenaťahujme." Zavrčal nahnevane a pristúpil ku nej. Schmatol ju za boľavé zápästia a prudko ňou trhol.
Potichu zaúpela od bolesti a klesla rovno na zem. Kľačala pred ním zatiaľ čo ju stále držal za ruky. Mala sklonenú hlavu, nechcela sa na neho pozerať. Pokúsila sa postaviť, no bola zoslabnutá - opäť skončila na zemi.
"Vstaň! Lebo ťa zabijem tu!" Rozkázal a opäť ňou trhol.
"Nemôžem.." Zamrmlala zlomeným hlasom a už ani nevnímala ako ju všetko bolí.
Sykol, schmatol ju za ramená a postavil ju surovo na trasúce nohy.
"Neobmäkčíš ma." Zavrčal. "Tak sa takto netvár a kráčaj."
Celou silou svojej vôle sa snažila udržať na nohách a urobila váhavý krok ku dverám. Takmer sa znova zosypala. Deidara ju však včas chytil okolo pásu a pritlačil na svoje telo.
"Čo si to za Shinobi?" Mračil sa, no prvotný hnev ho už opúšťal. "Si slabá a zastávaš sa nepriateľov." Pokrútil nesúhlasne hlavou. Zdvihol jej bradu aby jej videl do tváre a preglgol.
Dlho na ňu bez slova pozeral a ona mu opätovala pohľad. Bola unavená, chcela to len už mať za sebou.. sledovala ako sa z jeho očí vytráca hnev - ostatné emócie nestihla včas zachytiť, striedali sa totiž príliš rýchlo.
"Do pekla ..." Trošku zaváhal a pohladil ju jemne po tvári. Nečakaný nežný dotyk spôsobil, že Sak prekvapene zažmurkala. Pobavený jej reakciou, oprel ju o neďalekú stenu a vtlačil jej na pery náruživý bozk. Nie! Zaúpela v duchu.
"Umh!" Protestovala oproti jeho ústam a so zaťatými päsťami, na jeho hrudi, sa ho pokúsila odtlačiť. Bola ale fakt slabá.
V očiach sa jej zase nahromadili slzy. "Mph.. N-nie." Žobronila a snažila sa odtiahnuť, no držal jej tvár v dlaniach a bokmi ju tlačil o kamennú stenu. Bola jednoducho v pasci, nemala sa mu ako vyšmyknúť a išla na ňu panika. Spomenula si však na kunaj, ktorým jej Deidara prerezal putá. Vložil si ho do vrecka - alebo nie? V márnej nádeji teda presunula ruku z jeho hrude, trochu nižšie. Asi si myslel, že začína spolupracovať. Vzdychol, viac sa na ňu pritlačil a perami sa premiestnil na jej krk. Zahryzla si do pery aby nevzlykla a chvejúcou rukou nahmatala jeho vrecko - a aj ten kunaj. Vytiahla ho a priložila ho ku Deidarovmu hrdlu.
Len čo na svojej koži ucítil chladný kov - strnul a s roztúženým pohľadom sa trochu odtiahol.
"Povedala som nie." Dýchala namáhavo a plytko. Tvár mala rozpálenú a pery mierne opuchnuté z jeho lačných bozkov. Napriek tomu, že je na dne - nevzdá sa bez boja.
"Nepremôžeš ma." Vydýchol ešte trochu omámene, no aj tak ustúpil - už ju nedržal..
Ruka sa jej triasla, opierala sa o stenu a snažila sa udržať na nohách. Vie, že nemá šancu.
"Prosím.. nechaj ma ísť." Snažila sa znieť statočne.
Povzdychol si a pristúpil opäť ku nej. "Nedokážeš ani sama kráčať.." Chytil jej ruku s kunajom. Nemusel sa veľmi snažiť aby jej ho vytrhol.
"N-nie!" Zvýšila hlas keď sa po nej znovu načiahol. ´Rozbehla´ sa ku dverám a vlastne sa na chodbu vyrútila / spadla priamo na Hidana, ktorý sa akurát chystal vojsť do izby.
Keby ju nezachytil skončila by na zemi.
"Zase robíte hluk." Zavrčal kým sa Sakura v jeho rukách vzpierala. Pozrel sa na ňu a potom na Deia, ktorý zvieral v ruke kunaj - hneď mu to došlo.
"Hovoril som ti, že nebude súhlasiť .. Spokojný?" Zavrčal otrávene.
Dei si len založil ruky na hrudi. "Pff." Odvrkol urazene.
"Pusť-!!" Sakura chcela kričať, no Hidan jej zapchal ústa a chvatne s ňou vošiel dnu.
"Tak zabiješ ju už?" Vzdychol si bielovlasý muž.
"Nie." Zamračil sa Deidara na oplátku.
Hidan sa na neho nechápavo pozrel. "Šibe ti? Mali sme dohodu!"
"Tá sa ruší." Odsekol blonďák.
"Ak na to nemáš gule - zabijem ju sám." Zavrčal chladným hlasom, pustil Sakurine ústa a vytiahol z puzdra, za opaskom, vlastný kunaj.
Deidara sykol, vymanil Sakuru z Hidanových rúk a stiahol ju za svoj chrbát.
"Nezabiješ ju." Vyhlásil nekompromisne.
"O čo ti kurva ide?" Rozčuľoval sa a očividne nerozumel prečo sa vlastne hádajú.
"Chcem si ju nechať." Vysvetlil mu jednoducho.
"Čo to trepeš? Veď - nesúhlasí s dohodou." Zlostil sa Hidan a ukázal na Sakuru prstom. (Vykukávala spoza Deiovho ramena.)
"To mi je jedno. Je moja." Sykol povýšenecky a namyslene. Hidanovi trhlo s obočím a na čele mu vyskočila pulzujúca žilka. Prebodol ho nenávistným pohľadom, prekonal neveľkú vzdialenosť čo ich delila, schmatol Deia pod krkom a tresol s ním silno o stenu.
"Je tvoja hej?" Napodobnil jeho hlas.
Sakura to všetko sledovala s vydeseným pohľadom. Ustúpila čo najďalej od nich a neverila tomu čo sa deje. Tak veľmi sa chcela zobudiť z tejto nočnej mory. Je jedno ktorý z nich vyhrá. Osud má už spečatený.. sama si nevedela vybrať komu z nich ´držať palce´ ak sa strhne boj.. No dúfala, že Deidara by sa možno dal presvedčiť. Chopila sa tejto malej iskričky nádeje a pozrela sa mu do očí práve vo chvíli čo on pozrel na ňu. Uškrnul sa keď videl jej vydesený výraz.
"Čomu sa u Jashina smeješ!" Okríkol ho Hidan a opäť ním tresol o stenu aby si získal späť blonďákovú pozornosť.
"Hidan.. upokoj sa. To na čom sme sa dohodli predtým platí.. ja ju spracujem a potom ti ju posuniem."
/Spracujem?/ Do očí sa jej nahrnuli slzy.. iskrička nádeje, ktorá sa objavila tak náhle - rovnako rýchlo pohasla.
Pustil ho a odtiahol sa od neho. "A ako? Na prvý pohľad vidím aká je tvrdohlavá! Ženy z listovej kss!"
"Mám svoje metódy." Zazubil sa a napravil si tričko čo mu Hidan pokrčil.
Len na jeho odpoveď prevrátil oči. Keby ju tiež nechcel - už by bolo po nej a Deidara si to uvedomoval.. už dlho nevidel Hidana pre niečo takto zapáleného.. preto to musí využiť.
"Keď bude kričať - vyrežem jej hlasivky." Povedal Deiovi chladnokrvne akoby mu čítal myšlienky a nikto nemohol pochybovať o tom, že to naozaj myslí vážne.
"Myslím, že to nebude nutné, presunieme ju do Sasoriho dielne.. pokiaľ viem je dobre odhlučnená a ak bude veľmi vyvádzať zapcháme jej ústa." Ako rozprával, vložil si svoj kunaj späť do puzdra a založil si ruky za hlavou. Ležérne sa oprel o stenu.
"Bude treba viac povrazov napustených chakrov.. možno niečo na omámenie, chlorofil alebo nejaké drogy." Začal premýšľať nahlas aj Hidan.
"Drogy nie .. sú drahé a navykne si na ne." Pokrútil hlavou. "Ale nejaké lano by som ešte mal mať.. a stále môžeme použiť pečate a iné paralyzujúce metódy."
Sakura tam stále stála, triasli sa jej kolená a bola úplne bledá v tvári keď počúvala ich ležérny rozhovor. Bola by radšej ak by sa hádali ako pred chvíľou. Ako sa o znásilnení a väznení nejakej ženy môžu baviť takto pokojne! Akoby o nič nešlo! Akoby sa bavili len o počasí!
S hrôzou si uvedomila, že vlastne nikdy nemala na výber. Jediné čo jej tou voľbou a dohodou ponúkali bolo, to - či to pôjde po dobrom alebo po zlom.
Z hrdla sa jej dral vzlyk - bola na kraji nervového zrútenia.
"Povedali ste mi, že mám na výber." Pripomenula im, že je ešte stále s nimi v miestnosti. "Vybrala som si smrť! Tak ma zabite!" Nikdy by si nemyslela, že o to bude niekedy takto prosiť.. zvlášť keď ešte pred hodinou tak úpenlivo prahla po živote.
Obaja sa na ňu pozreli - z ich pohľadov nešlo nič dobré.


Keďže nič nepovedali odhodlane sa vystrela.
"Nikdy sa vám nepoddám! Budem bojovať do posledného dychu, budem kričať, budem sa biť, budem sa stále pokúšať o útek, prisahám, že sa vám pomstím! Zabijem vás holými rukami ak sa ma čo i len dotknete." Rozprávala to veľmi odhodlaným hlasom, hoci sa triasla ako osika a mračila sa pri tom. Myslela to vážne. Je študentka piatej! Neskončí ako hračka v rukách Akatsuki. Bola si istá, že ju po tomto prejave zabijú. Dúfala, že sa rozzúria a ukončia to.. no oni sa len usmiali.


"Dobre, už možno chápem prečo si ju nezabil. Bude to určite zábava.. skrotiť ju." Podotkol Hidan zvláštnym tónom z ktorého jej naskočili zimomriavky.
"Konečne ti to došlo." Povzdychol si Deidara a natiahol si svaly na rukách akoby sa práve zobudil.
Sakura len preglgla. "Som ANBU, študentka piatej Hokage a najlepšia priateľka Naruta -deväťchvostého jinchuuriky.. Ak si myslíte, že vám to prejde, ste na omyle! Naruto sa nevzdá a moji priatelia tiež nie! Budú ma hľadať a nájdu ma!" Zaťala zuby. Tak veľmi tomu chcela veriť.
"Pokojne v sebe živ nádej.. Udrž si tú svoju iskru čo najdlhšie, prosím." Usmial sa na ňu Hidan úlisne a vykročil ku nej. Necúvala, stála na mieste a keď sa ku nej priblížil ani nie na vzdialenosť vystretej ruky - zahnala sa päsťou - mierila ňou rovno na jeho tvár - aj keď nemala ani zlomok svojej sily. Ani sa nemusel veľmi snažiť. Chytil jej päsť, vykrútil jej ruku dozadu tak, že ju otočil ku sebe chrbtom a surovo ju prirazil prsiami na kamennú stenu. Keďže mal omnoho väčšie dlane než ona - nerobilo mu žiadny problém chytiť obe jej zápästia do jednej ruky. "Bastard!" Sykla - lícom bola pritlačená na studenej stene a zrýchlene dýchala. "Deidara, podaj mi lano prosím." Odignoroval ju, no veľmi sa na nej bavil.
Deidara urobil ako mu Hidan prikázal, zviazali ju a odniesli do bývalej Sasoriho dielne.
 

16 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Awasta Awasta | 27. prosince 2014 v 14:42 | Reagovat

O_O  O_O  O_O  O_O  O_O  O_O Wuaaaaaaaaa! je to úplne suprové čítam si to stále dookola a neviem sa nabažiť každého slova... len pridaj rýchlo pokračovanie aj Osudové stretnutie a som najšťastnejším človekom :-)

2 dakyra dakyra | 27. prosince 2014 v 18:39 | Reagovat

Heej... Uplne uzasny dil.. Uz se tesim na dalsi... :-D mas uplne skvely povidky... :-D

3 MartinaAyko MartinaAyko | E-mail | Web | 27. prosince 2014 v 20:20 | Reagovat

Waw, to je úžasné Violka-chan. Ďakujem ti za tak skvelí diel. Dúfam, že čoskoro bude ďalší ;-) Tiež už chystám skoré pokračovanie, aj keď musím uznať, že to ide sakramentsky pomaly. Bolo to úžasné, hlavne to, ako sa nemohla rozhodnúť. Celkom sa mi páči, ako ani teraz nie je poriadne spoznať, či sa nakoniec predsa len nepodvolí. Ešte raz arigató. :-)

4 Andxsek-chan Andxsek-chan | Web | 1. ledna 2015 v 17:53 | Reagovat

Je to úžasné O_O Jen tak dál :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama