Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Nepravdepodobný pár 04

3. června 2015 v 19:36 | Viola NTk |  Nepravdepodobný pár
ZDRAVÍM Moji zlatí!! :3

Skúška z Mikrobiológie urobená; A/96 bodov .. začalo mi leto :D
Podarilo sa mi dokonca získať aj A/100 :DD (Nepýtajte sa ma ako - som bosorka :D )
Ďakujem všetkým čo na mňa mysleli, podorovali ma a naďalej navšetvovali môj blog .. Aj napriek tomu, že moja rýchlosť pridávania poviedok je na bode mrazu. ^^
Idem pokračovať v mojich starých poviedkach, ktoré tu už začali nepekne zapadať prachom - nezabúdam však ani na vaše poviedky na želanie a naďalej zostáva moja otázka:

"Čo mám pridať najskôr?"

Vaše želania napíšte sem do komentárov :)
.. V tomto článku sa vyskytnú 2 *hentai xD* obrázky, ktoré som sama nakeslila na tabletke ^.^"
(Pein je stiahnutý z netu :D)
PS: Táto časť je 18 + :D (Nečakám, že to niekto dodrží ale napísať to skrátka musím ;q )
(Špeciálne ďakujem Namine-chan a Ayumi-chan za inšpiráciu pri písaní týchto šteklivých scén - som na to totiž kľavá :D)
Nejdem už viac zdržovať.. Ďakujem :)

Ďakujem za všetko ..


~ Vaša Viola ~



"Pustite ma! Hneď! Okamžite!!! Počujete?!" Kričala z plného hrdla a hádzala so sebou zo strany na stranu. Členky na nohách mala zviazané o seba, no aj tak krčila a vystierala kolená v rýchlych, zúrivých intervaloch aby im to čo najviac znepríjemnila. Rukami však veľmi pohnúť nemohla. Hoci sa snažila - ruky zaťala do pästí a dávala celú silu do toho aby sa jej podarilo laná roztrhnúť. Nemalo to však žiadny efekt - iba čo si ešte viac dokaličila už takto odreté a boľavé zápästia. "Pusti-!!!!" Nedokončila slovo lebo jej Hidan zapchal ústa rukou.
"Ženská ak okamžite nestíchneš prisahám, že urobím o čom som hovoril a už nikdy v živote ani nepípneš." Vrčal na ňu potichu a nervózne sa obzeral.
"Nemusíš sa strachovať, dobre vieš, že Pein je s Kisamem mimo sídla." Upokojoval ho Deidara keď videl ako jeho kolega panikári.
"Otázka je dokedy." Odsekol a potom prekvapene vydýchol od bolesti. Sakura ho totiž uhryzla z celej sily do ruky. Neodtiahol sa však - na to je príliš veľký masochista. Zlovestne sa na ňu usmial.
"Toto ti vrátim, kvetinka." Šepol a Deidara otvoril dvere na Sasoriho dielni. Cítila ako jej do úst stieklo trocha Hidanovej krvi - to len umocnilo jej horúčkovitý protest. Deidara za nimi zavrel a zamkol dvere, prehodil cez lehátko v strede miestnosti nejakú plachtu alebo deku, dokonca našiel aj plochý vankúš. Hidan nad tým lôžkom iba prevrátil oči položil tam však Sakuru a nastavil výšku lehátka aby nebolo tak vysoko. Sakura zmĺkla a zbledla.. Ležala na boku, nadvihovala sa na lakťoch, ktoré mala za chrbtom a pozerala sa po miestnosti. Všade okolo nej boli časti bábok, figurín a toľko chirurgického a pitevného náčinia, že by mohlo v pohode zásobovať nejakú malú nemocnicu. Budú ma mučiť.. Došlo jej odrazu.
"Oh Jashin, konečne stíchla." Uškrnul sa Hidan a oprel svoju kosu o neďalekú stenu.
"Naučí sa slušnému správaniu." Prehovoril Deidara a rozpustil si vlasy, trochu si ich rozstrapatil a uškrnul sa.
"Nie.. my ju naučíme ako sa ku nám má chovať." Opravil ho Hidan so samoľúbym úsmevom a pustil sa do prehľadávania šuplíkov. Deidara zatiaľ pristúpil ku lehátku, ktoré predtým slúžilo pravdepodobne ako pracovný/pitevný stôl a odhrnul Sakure z čela prameň vlasov. Pred jeho dotykom sa chvatne odtiahla. "Nedotýkaj sa ma ty odporný-" Nestihla dokončiť vetu lebo Hidan zrazu potešene vykríkol. "BINGO! Hahah vedel som, že ten čudák bol sadista." Ako to povedal prišiel ku nim a v rukách zvieral lepiacu izolačnú pásku a gumenú loptičku na koženom remienku. Sakura niečo také tuším nikdy predtým nevidela - chvíľu nevedela prísť na to, na čo to asi Hidan potrebuje.. no potom ju zaplavilo poznanie keď opäť prehovoril.
"Ak budeš znova kričať, umlčíme ťa, je ti to jasné?" Položil pásku na stôl ku jej nohám a víťazoslávne sa na ružovovlásku usmial.
"Bozaj ma!" Skríkla na neho a silno trhla nohami dozadu - tak odkopla pásku a tá po tom čo preletela celú miestnosť skončila v kúte, na zemi, medzi nejakými nepodarkami.
Deidara si povzdychol a pretrel si unavene oči. Hidan zavrčal a zamračil sa.. no v sekunde sa zase upokojil a na tvári sa mu usadil zlovestný výraz. "Ako si želáš." Zatiahol sladkým hlasom a ironicky sa uškŕňal. Cez hlavu si vyzliekol svoj čierny nátelník, hodil ho na zem. Vyžíval sa vo vystrašenom výraze, ktorý sa Sakure po tomto usadil na tvári. Priblížil sa ku nej, chytil ju za členky a pritiahol ju bližšie ku sebe. "Nie!" Zaúpela.
Deidara mu chytil zápästie. "Ja chcem byť prvý." Oznámil mu a mračil sa pri tom.
"Na to zabudni." Odfrkol a odrazil jeho ruku. "Ak nechceš aby som túto čubku tu na mieste prebodol - prispôsobíš sa." Informoval ho a potom si spoza opaska vybral kunaj.
Deidara sykol a zaklial. "Fajn ty bastard ako chceš ale idem hneď za tebou a nemysli si, že ťa s ňou nechám samú, viem aký vieš byť krvilačný - nechcem aby si ju rozcupoval predtým než prídem na rad." Rozčuľoval sa a pri tom na neho ukazoval prstom.
Hidan sa zazubil, priložil ostrie kunaja na látku spodnej časti Sakuriných nohavíc, trochu zatlačil a látka rupla.
"Prestaň!" Skríkla sakura a pokúsila sa mu ruku odkopnúť avšak druhou rukou s ju poistil - držal ju totiž za spútané členky.
"Deidara skoč zatiaľ po tú pásku, jej krákanie mi ide na nervy." Požiadal ho a on urobil ako mu kázal. Kým Hidan rozrezal Sakure celú jednu nohavicu a odhalil tak jej štíhlu, bledú nohu. Deidara pristúpil ku jej tvári, jednou rukou jej chytil sánku a hoci sa pokúšala odtiahnuť a zvíjala sa ako paragraf - podarilo sa mu strčiť jej do úst malú loptičku a ešte jej ich prelepil kusom lepiacej pásky. "UHM!!! Mhhh!!!" Snažila sa kričať no vychádzali z nej len veľmi tlmené protesty. Bola na pokraji plaču. Deidara si tiež vyzliekol vršok a hodil ho niekde na zem, vybral svoj vlastný kunaj a prerezal jej na ramenách ANBU cestu. Otočila hlavu na opačnú stranu - pokúsila sa im vzoprieť no do držania dávali takmer celú silu takže bola efektívne ukotvená na mieste. Hidan jej zatiaľ úplne rozrezal nohavice a tie skončili pod lehátkom ako hŕba handier. Hneď za nohavicami nasledovala jej vesta. Napokon sa Hidan nahol a priložil Kunaj pod látku jej čierneho nátelníka. Studený kov ju zachladil na brušku. Hidan zatiaľ plynulým pohybom ako chirurg rozrezal látku - šiel pekne po pomyselnej línii stredom jej trupu, pod prsiami však zastal, odložil kunaj a zovrel látku v rukách. Jedným trhnutím ju roztrhol a Sakura tam teraz pred nimi ležala len vo svojom čiernom, čipkovanom, spodnom prádle. Zavrela oči, horela jej tvár od hnaby a do očí jej stúpali slzy. "Uhm!" Pokúsila sa ešte zaprotestovať, no nemalo to význam.
Deidara s Hidanom si vymenili spokojný pohľad. Sakura mala veľmi krásne telo - Hidan prešiel dlaňou po jej členku, šiel hore ku kolenu a keďže ležala sčasti na boku - prešiel jej po stehne a stlačil jej pevný zadoček.
Deidara jej presne v tom istom čase prešiel končekmi prstov po líci, krku, ramene až jej napokon zovrel prsník. Sakurou trhlo, no nemala im ako ujsť, nemala sa ako brániť, nemala ako kričať. Bola absolútne bezbranná. Z hrdla sa jej dral vzlyk no zasekol sa na gumenej loptičke takže to znelo viac-menej ako keby si len povzdychla.
"Žeby sa jej to začínalo páčiť?" Uškrnul sa Hidan a oblízol si pery.. Chytil ju za boky a rukami prešiel až na jej prsia. Chytil tenkú, čiernu, čipkovanú látku a bez veľkej námahy z nej tú podprsenku proste strhol. Sakurou myklo a Hidan s Deiom sa na seba víťazoslávne usmiali. Sakura sa ešte nikdy necítila taká ponížená. Ležala tam už len v nohavičkách a bála sa čo i len pomyslieť na to, čo ju v najbližších chvíľach čaká.
Dei ju opäť chytil za prsník, najprv ucítila jeho zovretie a potom jazyk čo vyšiel z jeho dlane. Túžobne sa sklonil ku jej krku a začal ju tam bozkávať. Pokúšala sa od neho odtiahnuť, no on si ju ku sebe len pevnejšie privinul začal jej masírovať už obe prsia.. zuby v jeho dlaniach jemne hrýzli jej bradavky až kým jej nestáli v pozore.
Hidan nezaostával, vrhol sa po nej rovnako ako Deidara, Roztiahol jej nohy tak, že teraz ležala na chrbte - ruky mala pod sebou a on zatiaľ perami preskúmaval jej nohavičky. Bolo to zvláštne, no zdalo sa, že cez čipku je dotyk jeho pier, zubov a jazyka ešte intenzívnejší. Vzdychala, žobronila a prehýbala sa v páse ako mačka - chcela spojiť stehná, zatarasiť tak Hidanovi prístup, no on jej ich pevne držal. Netuší koľko prešlo času kým ju takto dráždili. Vie už iba ako počula trhanie čipky - a potom ucítila Hidanove ústa a jazyk priamo na jej najcitlivejšom mieste. Opäť zaúpela, toto bol najdesivejší a najerotickejší zážitok v jej živote. Cítila napínanie svalov na miestach o ktorých doteraz skoro nič nevedela. Zrak mala mierne zahmlený, v tvári rumenec a na čele kropaje potu.
Keď do nej Hidan zasunul dva prsty vykríkla. Začal s nimi hýbať najprv pomaly, no potom zrýchľoval tempo pohybu prstov aj lízania. Deidara so svojimi 3 jazykmi tiež nebol pozadu a Sakura prežila svoje prvé vyvrcholenie. Hidan sa v tej chvíli odtiahol a vybozkával si cestičku až na jej pás kde ju nie práve jemne uhryzol. "Je pripravená." Zapriadol a Deidara sa s roztúženým pohľadom odtiahol. Mala zavreté oči keď ju hrubo otočili na brucho, prinútil ju podoprieť sa na kolenách hoci tvárou aj hruďou ležala na stole a členky mala stále spútané. Neuvedomila si, že jej z boku tečie krv, nevidela, že Hidan sa transformoval a teraz pripomínal viac nejakú príšeru z nočných môr než muža. Odtiahol jej od seba nohy. Mykala sa, no Deidara ju chytil zozadu za krk a Hidan za pás. Ucítila dole dotyk niečoho teplého, mäkkého, no zároveň pevného a tvrdého.
"Je úplne vlhká." Posmieval sa a zatlačil na jej vrcholček svojim kamošom. Skutočne cítila, že jej po vnútornej strane stehien steká niečo teplé, no to bolo posledné na čo teraz myslela.. Nie, nie.. nie tu nie takto! Nie s nimi. Hidan do nej vnikol, jedným ráznym, prudkým a nemilosrdným pohybom. Sakura zaúpela od bolesti, z očí jej vytryskli slzy keď v sebe ucítila celú jeho dĺžku aj šírku. Chvela sa a ťažko dýchala - v ušiach počula biť svoje splašené srdce a všetko sa točilo. . "Deidara.. kamoš..." Hidan si labužnícky mľaskol. "Bola panna." Oznámil mu. Hlas mal zastretý od rozkoše a oči mal privreté. Užíval si to aká bola úzka a stiahnutá.. pannu ešte nemal - vďaka tomu, že ochutnal jej krv, cítil jej bolesť a to ešte umocňovalo jeho pôžitok. Nevšímal si Deidarove zakliatie ani nenávistný pohľad, žiarlil lebo chcel byť prvý a keby vedel, že je panna - nikdy by nepripustil aby bol na rade až druhý. Hidan sa hrdelne zasmial. Sakuru tento smiech, bolesť a celé toto poníženie bude prenasledovať do konca života - tým si bola istá. Po chvíli z nej takmer úplne vystúpil a pri tom sa šialene smial. Keď do nej opäť surovo a bez zľutovania prirazil.. Bolelo to ešte viac než predtým. Zavil ako zviera a Sakura opäť vykríkla, ruky zvierala do pästí a z očí jej tiekli slzy. Ku šťavám čo z nej vytekali sa pripojil aj pramienok krvi, ktorý zapríčinilo jej pretrhnuté panenstvo. Hidan zopakoval rovnaký avšak pomalý pohyb späť, no keď do nej opäť silno prirazil už neprestával. Postupne zrýchľoval až kým Sakura nekričala z plných pľúc.. Loptička a páska to až tak veľmi netlmili. Pomedzi to ju Hidan hrýzol a jazykom zotieral pramienky krvi na miestach kde zahryzol príliš silno. (Najviac si to odniesli jej ramená a krk.)
Vzlykala, hanba a bolesť sa miešala s jeho pocitmi - s roskošou, pôžitkom a spokojnosťou čo v nej vyvolávalo zvláštny narastajúci pocit, ktorý bol s každým prírazom intenzívnejší. Orgazmus však nedosiahla - vyvrcholil prvý a v nej. S posledným prírazom sa zahryzol do jej ucha a priľahol ju svojim telom.


Keď ucítila, že sa do nej urobil mala chuť prepadnúť v hysterický plač. Keď ju pustil a vyšiel z nej zaplavil ju hnev, zúfalstvo.. nenávisť. Dúfala, že už skončili.. no jej nádej sa rozplynula ako para nad hrncom.
"Teraz som na rade ja." Zašepkal jej do ucha Deidara a otočil si ju na chrbát. Stiahol jej z pier pásku a prísne sa na ňu pozrel. "Spolupracuj inak ťa potrestám." Ako to povedal prisal sa na jej pery a jazykom preskúmaval každý kúsok jej úst. Ucítila ako ju začal dráždiť prstami medzi nohami. Keď sa odtiahol zalapala po dychu. A medzi ich jazykmi sa natiahla spoločná slina. To ju ale už za bradu chytil Hidan.


"Aj ja chcem." Zavrčal - jeho pery vystriedali Deidarove a jej nočná mora sa ešte ani z ďaleka neskončila.

Medzitým v Amegakure - dedine ukrytej v daždi

Nebol vo svojej rodnej dedine už roky. Kráčať po týchto uliciach v ňom vyvolávalo spomienky.. bolestné spomienky na minulosť, ktoré boli plné sĺz, smrti a dažďa.

Počas Druhej Veľkej vojny Nindžov .. Pein alebo svojim skutočným menom Yahiko prišiel o svoju rodinu.. Nemal domov, žil na ulici a kradol jedlo aby prežil. Nebol však dlho sám.. Stretol Konan a Nagata s ktorými prežíval tieto zlé časy. Spojilo ich to - boli najlepší priatelia. Ich cieľom bolo nastoliť svetový mier, urobiť zo sveta lepšie miesto pre život. Nechceli len stále bojovať.. stali sa plnohodnotnými nindžami Amegakure a mali veľa spojencov, ktorí zdieľali tento názor s nimi. Spolu teda začali konať v tomto ich zmýšlaní vytvoriť lepší svet. Avšak, v tej dobe bol vodcom Amegakure Hanzo ktorý videl Yahika a jeho skupinu ako nebezpečenstvo, ktoré by mohlo ohroziť jeho moc.
Preto Yahika ako vodcu skupiny nalákal do pasce, kde Konan chytil ako rukojemníčku a povedal mu, že ak nezabije Nagata tak on prebodne Konan.
Bez zaváhania Nagato chytil do rúk kunai, ktorý držal v rukách Yahiko a bodol sa sním do brucha. Ako umieral tak mu povedal nech si vezme jeho oči a nech pokračuje v ich úlohe v nájdení mieru pre všetkých.

Zmenilo ho to.. aj jeho aj Konan. A keď ju zabili.. opustilo jeho svet všetko svetlo.
A teraz je tu. Opäť.. a jeho cieľ je v nedohľade. Akatsuki, ktoré malo slúžiť na vytvorenie utópie je takmer zničené. Zostalo len pár členov.. aj to si nemohol byť istý ich lojálnosťou. Boli to zločinci, nájomní zabijaci - posledné čo by chceli je mier a šťastie pre všetkých.
"Prečo sme sem vlastne prišli?" Opýtal sa ho Kisame tichým hlasom. Vytrhol ho zo zamyslenia. Kisame neznášal takéto výpravy. Pein je od smrti Konan ešte mĺkvejší než bol predtým a on práve nebol tichý typ. Nudil sa. A on mu ani len nepovedal zmysel jeho misie. Dlho ani netušil kam kráčajú. Jednoducho mu oznámil, nech ide s ním a nech sa nevypytuje. A on išiel. Ešte stále je predsa Pein šéf ... hoci to vyzerá, že Akatsuki sa pomaly ale isto načisto rozpadnú.
"Pretože chcem zastaviť nekonečný dážď.. a taktiež stále plačúcu oblohu." Zašepkal mu na odpoveď a ďalej kráčal v tichosti.
To som sa toho veľa nedozvedel. Odfrkol si v duchu žraločí muž a prevrátil oči.
Mali sa stretnúť s informátorom. Pein chcel zistiť kto konkrétne zabil Konan, no ten muž nechodil až napokon boli nútení odísť bez ničoho. Celá tá cesta, uplácanie a všetko ... a zbytočne.
"Vraciame sa späť." Sykol Yahiko nahnevane a spoločne s Kisamem sa otočili na odchod.
"Snáď sídlo ešte stojí." Prehodil Kisame a nie práve nadšene sa uškrnul keď si predstavil, že tam nechali Hidana a Deidara samých.
Blesk preťal oblohu a za zvukov hromov sa Pein zamračil. "Radšej im radím aby ma nenaštvali."








 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Arya Arya | 4. června 2015 v 0:04 | Reagovat

Nemůžeš prostě díl ukončit takhle :D Zvlášť, když se mi tahle povídka tak líbí. Viola-chan ty vážně víš jak čtenáře pozlobit :D

2 Ayumi Ayumi | 4. června 2015 v 11:59 | Reagovat

No tvl *.* chúďa Sak......ale náhodou, sex s takým Hidanom by nemusel byť odveci ak by bol takýto :DDDDDDDD ak nájdeš niekedy pobodného psychopata, daj mu na mňa kontakt :´D

3 Awasta Awasta | 4. června 2015 v 20:49 | Reagovat

8-O  8-O  8-O ..... :D  :D  :D Ako to môžeš takto ukončiť?! Táto poviedka je super a už sa nemôžem dočkať pokračovania :-D dúfam, že pribudne čo najskôr... Hádam ju Pein zachráni a tých dvoch spacifikuje :D
Ježííííš! ja sa fakt nemôžem dočkať pokračoavnia :-D  :-D  :-D

4 Mimma Mimma | 5. června 2015 v 21:54 | Reagovat

Och, Viola! Stratila som dych, slová a ... a vlastne všetko čo sa stratiť dá, keď je človek v úžase! Keby som bola chlapec tak sa do teba platonicky zamilujem :3 :D Ty máš dar rozradostiť môj deň, veľké vďaka ti. :) inak a teda týmto ti odpovedám na otázku - pokračuj v tomto! ;-)

5 Saky Saky | 21. června 2015 v 5:55 | Reagovat

Výborné,nádherné,Viola-chan...já nevim co na to říct,prostě úžasný.....jen doufám že potom nebude mít někdy děcko....:D ale jen tak dál,nemužu se dočkat pokračovaní [:tired:]  :D

6 Etsuko Etsuko | 29. září 2015 v 22:38 | Reagovat

Totalne uzasny, miluju tvoje povidky, ale tato je zatim moje nejoblibenejsi. Pridej dalsi dil ;-)  ;-)

7 Yui Yui | 16. října 2015 v 16:09 | Reagovat

Prosím napiš další díl je to hrozně moc zajímaví :-D  8-)

8 Ai Ai | 21. října 2015 v 23:43 | Reagovat

Prosímtě bude ještě pokračování,této povídky? Páč je velice moc zajímavá a člověka vábí k tomu aby si jí přečetl :-D
PS: Doufám že další díl bude brzy.  :D ;-)

9 Yumi Yumi | E-mail | 6. srpna 2016 v 14:05 | Reagovat

prosím už niečo napíš lebo som si už 7-krát prečítala deň ako každý iný a obhrýzala všetky nechty od netrpezlivosti :-(  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama