Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Odvaha odísť 10 (*ItaSaku a SasuSaku*)

1. července 2015 v 23:52 | Viola NTk |  Rozpísané poviedky
Zdravím! ^^

Snaha plniť sľuby je stále aktuálna - bohužiaľ som začala pracovať o dva mesiace skôr než som predpokladala. To ale nevadí. Včera už som s jednou bigádou skončila.. takže vám tu pridávam pokračovanie jednej -prachom zapadnutej- poviedky.
(Začala som ju písať v roku 2012! TwT)
Dúfam, že vysvedčenia, skúšky a všetko máte úspešne za sebou a rovnako dúfam, že ste spokojný s výsledkami. Želám vám krásne leto - užite si prázdniny a ak vám môžem poradiť - nepracujte kým nemusíte TwT

Táto poviedka sa blíži ku koncu ;) Prajem krásne čítanie a stále platí - napíšte buď na môj ASK alebo tu do komentárov, ktorú poviedku mám pridať najbližšie :)

ĎAKUJEM ZA TO, ŽE MA PODPORUJETE

~ Vaša Viola ~



Sedela som na posteli, Itachi sa stále sprchoval.
Nemám čas ľutovať sa. Musím rýchlo rozmýšľať. Preglgla som a chvatne vzala Itachiho mobil. Vyťukala som Narutove číslo - to jediné poznám spamäti.
Začalo to pípať.
"Prosím?" Ozval sa jeho hlas. Znel formálne a trochu znudene.
Od úľavy som si vydýchla a oči mi vyschli akoby som mala každú chvíľu prepuknúť v plač. Avšak nemám času nazvyš. "Naruto to som ja Sakura.. nikdy nevolaj späť na toto číslo. Volám z Itachiho mobilu .. ja .. Mám problém." Do očí sa mi nahrnuli slzy.
"Sak? ČO SA DEJE?! HOVOR!" Hovoril vystrašene a zvýšil hlas.
Zažmurkala som aby som zahnala slzy a nasucho som preglgla. "Prosím čakaj ma zajtra okolo deviatej ráno pred nemocnicou TSU-NA DE na aute.. Nič mi nie je neboj sa.. je to iba výhovorka aby som sa na chvíľu vyparila z jeho dohľadu. Všetko ti vysvetlím ale teraz nemôžem.. každú chvíľu sa vráti. Naruto počúvaš ma?" Triasol sa mi hlas.
"Áno.. Saki buď opatrná." Hovoril naliehavo a vyplašene zároveň. Určite som ho na smrť vydesila. Ale ako by som všetko zhrnula do pár viet?
"Vďaka .. Naruto mám ťa rada .. prepáč." Povedala som napokon a zložila som to. Vymazala som v histórii hovorov posledné volané aj prijaté čísla. Vrátila som mobil do Itachiho vrecka a sadla som si na posteľ. Srdce mi bilo niekde v krku a zrýchlene som dýchala.
Teraz musím poprosiť Itachiho aby ma zajtra odviezol do nemocnice .. Poviem že idem na klasickú ženskú prehliadku.. Vybehnem zadným vchodom ...
A .. a potom..
Trochu som sa pri mojich myšlienkach triasla, tak som si radšej ľahla späť do vankúšov. Dlaňami som si pretrela oči a otočila som sa chrbtom ku dverám. Neviem či to dokážem.. Neviem či som dosť silná..
Prehltla som vzlyk a aj ďalšie slzy čo sa mi tlačili do očí..
Musím byť statočná! Musím ísť do toho sanatória za Sasukem.. Musím zistiť pravdu..
Predsa len možno, že sa skrátka Sasuke pomiatol a Itachi ma moc miluje na to aby mi to povedal.. Možno ma chce iba takto chrániť .. Hej .. nesmiem myslieť hneď na to najhoršie .. Ale eh .. Prečo mi zablokoval mobil? Zamračila som sa... Musím prísť na to čo sa deje.
Ako som si to pomyslela, dvere na mojej izbe sa otvorili. Popri mojich zmätených myšlienkach som ani nepostrehla kedy voda prestala tiecť. Itachi si ku mne ľahol a objal ma okolo pása. Hľadela som pred seba. Asi si myslí, že ešte spím. Ako sa mám do pekla pretvarovať?! Ako? Ja neviem klamať! Nie som ani ktovieaká herečka! Čo ak ma prekukne?! Čo potom?
"Spíš?" Spýtal sa pošepky a pobozkal ma do vlasov.
"Už nie." Zamrmrala som. Nesmiem myslieť na to, čo by sa stalo ak by ma prekukol.. Skrátka sa to nestane a basta.
"Si akási napätá, snívalo sa ti niečo zlé?" Spýtal sa ma starostlivo.
"Uhm.. nepamätám si." Zháčila som sa a trochu som si odkašľala.
"Tak ma napadlo.. nie je dnes už desiateho?" Spýtala som sa nenápadne.
"Áno, prečo?" V jeho hlase bolo počuť nehraný záujem.
"Jedenásteho som objednaná u mojej ženskej lekárky.. iba klasické vyšetrenie. Mohol by si ma tam zajtra odviezť?" Spýtala som sa a .. na moje prekvapenie som znela dosť presvedčivo.
"Samozrejme." Cítila som, že sa usmial. Chytil ma za rameno a prevalil na chrbát.
"Naozaj ide iba o prehliadku?" Spýtal sa starostlivo.
Pár krát som zažmurkala a trošku som sa usmiala. "A o čo iné by malo ísť?" Nahla som sa ku nemu a pritlačila som svoje ústa na jeho pery.
Nuž aspoň viem ako ho rozptýliť. Pomyslela som si zúfalo keď prehĺbil naše bozky.

Zvyšok dňa som sa snažila tváriť normálne. Z postele sme sa vyhrabali okolo jednej.. Spoločne sme varili.. išli sme sa prejsť ku jazierku. Večer sme sedeli na gauči a pozerali nejakú romantickú komédiu. Dalo mi to zabrať chovať sa normálne.. no zdá sa, že nie som taká hrozná herečka ako som si myslela. Film skončil a Itachi si zívol. Hlavu som mala na jeho ramene a on mal ruku prehodenú cez moje plecia. Zívol si.
"Vyzeráš unavene.. ideme si ľahnúť?" Spýtala som sa pošepky.
"Uhm." Pobozkal ma do vlasov. "O koľkej máš byť zajtra v tej nemocnici?"
"O deviatej." Povedala som automaticky a bez najmenšieho zaváhania.
"Dobre, nastavím nám budík." Usmial sa.
Spoločne sme si išli ľahnúť. Zaspal takmer okamžite.. no ja som pozerala tupo do tmy predo mnou. Je správne to čo sa chystám urobiť? Čo ak som iba paranoidná? Čo ak je vážne Sasuke .. Čo ak sa vážne pomiatol a Itachi ma chce iba chrániť. Ale čo ten mobil? A tá scéna v Pizzerii s Kakashim?! A tie tajnosti .. NIE! Musím prísť na to čo sa deje..
Dookola som si opakovala to isté, no aj tak ma hlodalo svedomie.

Sedela som v aute, Itachi šoféroval. Pozerala som von oknom. Pršalo. Mala som na sebe elegantné botasky, džínsy, biele tielko s neveľkým výstrihom a sivú, veľkú mikinu s kapucňou.
"Zavoláš mi keď ti to vyšetrenie skončí a ja po teba prídem, dobre láska?" Usmial sa na mňa.
Trochu mnou trhlo, akoby som sa práve zobudila zo sna.
"Uhm.. jasné." Prikývla som a snažila som sa o úprimný úsmev.
Zastavili sme pred nemocnicou.
Nahol sa ku mne a nežne ma pobozkal. Svojimi štíhlymi, dlhými prstami mi zastrčil prameň vlasov za ucho.
Sladko sa na mňa usmial. "Už teraz mi chýbaš."
Ak sa zistí, že som bola len paranoidná, tak prisahám, že sa vyfackám a už nikdy v živote o ňom nebudem pochybovať. Sľúbila som si a pokúsila som sa o ďalší úsmev. Odtiahol sa a ja som otvorila dvere na aute.
Padal slabý dážď, zachytával sa mi na mihalniciach - musela som zažmurkať aby som sa zbavila tích dotieravých kvapiek.
"Máš dáždnik?" Opýtal sa keď som sa postavila rovno do mláky.
"Netreba mi ho, veď je to len na skok." Povedala som a nasadila som si kapucňu.
Usmial sa keď som zatvárala dvere a trochu potriasol hlavou.
Čakal tam až kým som nevošla do dverí. Možno tam bude stáť celý čas.. Preglgla som a rýchlym krokom som kráčala po nemocničných chodbách.. rovno k núdzovému východu, ktorý vedie na parkovisko pre zamestnancov - za nemocnicou. Zbehla som schody a opäť som sa ocitla -napoly- na daždi. Pozorne som si prezrela okolie, z dverí som vybehla až keď som zbadala obitú, zašlú, červenú farbu Narutovho auta. Keď ma uvidel, rozžiaril sa. Bežala som sa ku nemu, otvoril mi dvere a ja som si rýchlo sadla na sedadlo spolujazdca.
Skôr než som stihla čokoľvek povedať, schmatol ma do svojho medvedieho objatia.
"Do šľaka! Tak som sa o teba bál!" Zamrmral a privinul si ma viac na hruď. V hlase mu bolo badať úľavu. Ťažko sa mi dýchalo ale nedala som to najavo. Narutova špecifická vôňa mi chýbala, aj jeho teplo a ten pocit bezpečia čo mám keď ma takto drží. Po chvíli sa odtiahol. "Som rád, že si mi zavolala. Teraz mi všetko povedz."
"Dobre, ale najprv naštartuj a choď do Sanatória Oro-chi Maru. Nemáme veľa času." Ako som to hovorila rovno som sa aj pripútala.
"Do toho ústavu? Prečo?!" Nechápal ale urobil ako som mu kázala a otočil kľúčikom. Motor s rachotom naskočil.
"Je tam Sasuke."
"Sasuke je v blázinci? Čo tam robí?!" Vypleštil oči, no vycúval a autom vyšiel na cestu.
Posunula som sa na sedadle nižšie a otočila sa cez rameno.
"To sa snažím zistiť." Zašomrala som pri tom ako som vykúkala cez okno a kontrolovala tak, či neuvidím stáť Itachiho čierne volvo na tom istom mieste kde ma vysadil. Alebo - a to by bolo ešte horšie - kontrolovala som, či rovno nejde za nami. Po jeho aute však nebolo ani stopy a tak sa mi trošku uľavilo a opäť som si normálne sadla.
"Dobre, tak poporiadku.. včera si znela dosť vystrašene." Mračil sa na cestu pred sebou.
"No... vlastne .. možno, žiadny problém ani nieje."
"Pche! Vieš komu to hovor. Keby sa nič nedialo tak by si mi nevolala taká zúfalá. Viac ako 4 mesiace som o tebe nič nevedel! Vieš čo mi dalo námahy aby som nevtrhol do toho vášho bytu a nezmlátil toho pajáca?! Do pekla veď toto celé je ako scéna z nejakého zlého, akčného filmu."
"Naruto.." Zamračila som sa. "Nehovor takto."
"Robíš si srandu?!" Skočil na mňa pohľadom, no potom sa opäť pozeral pred seba na cestu.
"Nie." Mračila som sa aj ja. Jeho výbuchy hnevu mi až tak nechýbali.
"Tak mi už povedz čo sa deje, prosím." Trochu sa upokojil akoby mi čítal myšlienky.
"O to ide Naruto.. Sama neviem čo sa deje. Posledné 4 mesiace boli najkrajšie v mojom živote aj keď ma mrzelo, že sa mi neozývaš ani ty ani dievčatá. Itachi bol milujíci, láskavý .." Zasekla som sa keď som videla ako sa Naruto čoraz viac mračí.
"Všetko sa to zrútilo keď som v tej reštaurácii vrazila do Kakashiho." Pokračovala som.
"Hej," prikývol. "Kakashi nám povedal, že si myslíš, že na teba kašleme.. a tiež nám povedal o Uchihovej žiarlivostnej scéne."
Prikývla som. "Vtedy vo mne vzrástli pochybnosti.. a došlo mi, že som prakticky stále pod jeho dohľadom. Cítim sa ako v base." Zahryzla som si do pery.
"Potom som našla tie papiere.. keď raz na chvíľu odišiel.. hrabala som sa v jeho pracovni. Nechal mi zablokovať mobil Naruto," vzdychla som si. "Preto sme sa nemohli skontaktovať." Pretrela som si čelo.
"A okrem toho, uvidela som tam na účtoch, že posiela peniaze sem.. do sanatória. A včera ráno volal nejaký Doktor Kabuto ohľadom Sasukeho zdravotného stavu a nejakých antidepresívach. Neviem presne čo to znamená ale napadajú ma len dve možné varianty."
"A to sú?" Nabádal ma.
"Buď sa Sasuke naozaj pomiatol a Itachi len nechce aby som to vedela.."
"Alebo tam nechal zavrieť vlastného brata aby ťa mal len pre seba." Dokončil za mňa druhú variantu.
Prikývla som a potláčala som slzy. Ani jedna možnosť nie je dobrá. Naruto ma chytil za ruku.
"Čo urobíš ak bude pravdivá tá druhá varianta?" Spýtal sa vážnym hlasom.
Pozrela som sa mu do očí. "To ešte neviem."

Zastavili sme pred bránou sanatória a ohlásili sa ako návšteva ku pánovi Uchihovi. Veľká, kovová brána sa automaticky otvorila. Na proti nám vyšiel celkom mladý, avšak sivovlasý muž v bielom plášti - zamával na nás a Naruto zaparkoval kúsok od neho.
Vystúpili sme z auta. "Teší ma slečna Sakura, ja som doktor Kabuto. Starám sa o pána Uchihu." Potriasol mi rukou a napravil si okrúhle okuliare.
Usmiala som sa a prikývla. "Aj mňa teší, doktor Kabuto." To s ním som telefonovala.
"Uzumaki." Potriasol mu pravicou aj Naruto. (Falošné mená, nemajú cenu, keďže sa musíme na vrátnici preukázať občianskym preukazom aby nás vôbec vpustili dnu.)
"Často vás spomína, slečna Haruno. Ste priateľka jeho brata mám pravdu?"
"Sasuke vám o mne rozprával?" Opýtala som sa - možno príliš dychtivo.
"Rozprával všeličo.. ale našim pacientom je neradno veriť." Pousmial sa.
"Tadeto prosím.. Som rád, že napokon jeho brat, váš priateľ, pristúpil na to aby ho niekto navštívil.. Sasukeho stav sa zhoršuje."
"Viem, hovoril mi o tom Itachi.. preto som prišla tak skoro, než mu podáte tie silné antidepresíva." Na konci som stíšila hlas.
"Pán, Uchiha vám to povedal?" Začudoval sa doktor.
"Rozoberali sme možnosti.. myslím, že som ho napokon prehovorila aby nad tým ešte pouvažoval. Sasukemu prospeje.. viac našich návštev a pozornosti - než nejaké tabletky."
"Myslím si to isté." Usmial sa na mňa počas kráčania po chodbách. Bolo to tu desivé. Mreže na oknách a dverách.. smrad čistiacich prostriedkov a to všetko zamaskované papierovými kvietkami nalepenými kde tu na stene.
"Prosím poďte, už sme tu.. dnu ale môže len jeden. Pán Uzumaki na vás môže počkať v čakárni." Prehovoril Kabuto keď sme zastali pred bielymi dverami, ktoré nemali okienko s mrežou ako ostatné.
Naruto sa na mňa pozrel. V tvári mal vpísané obavy, no mlčal. Určite sa bál možnosti, že Sasuke je skutočne blázon.
"Dobre." Povedala som automaticky a počkala som kým mi Kabuto odomkne.
"V poriadku." Prikývol a keď otvoril dvere.. Naskytol sa mi pohľad na ktorý do konca života nezabudnem. Sasuke ležal na posteli. Na sebe mal biele pyžamo.. Ruky aj nohy mal pripútané o posteľ.. aby sa nemohol pohnúť. Oči mal zavreté, no bola som si istá, že nespí - na to bol príliš napätý. Ignoroval to, že niekto vošiel dnu.
"Keby niečo stlačte toto. My vás zatiaľ počkáme v tej čakárni." Kabuto mi strčil do ruky nejakú malú bielu krabičku. Trhane som prikývla, no neodtrhla som pohľad od postele. Dvere sa za mnou zatvorili a ja som po krátkej chvíli urobila váhavý krok dopredu.
"Sasuke." Šepla som a v očiach som mala slzy.
Keď spoznal môj hlas - trhlo ním, zdvihol hlavu a pozrel sa mi priamo do očí. Od šoku pootvoril ústa. V ten moment čo sa nám stretli pohľady som vedela tri veci.
1.) Sasuke sem nepatrí.. nieje blázon. Nepomiatol sa.
2.) Itachi je klamár.
3.) Sme v peknej kaši.
"Sakura! Čo tu robíš? Ako si sa dozvedela kde som? Povedal ti to Itachi, že? Prosím.. musíš mi veriť - ja -" Oči mu zvláštne zvlhli - zdalo sa, že od sĺz. To ma šokovalo, nikdy som ho plakať nevidela, nikdy som ho vlastne nevidela prejavovať nejakú emóciu - okrem hnevu. Pustila som na zem tlačídko čo mi dal Kabuto. (Na privolanie pomoci.) A rozbehla som sa ku Sasukemu.
"Pššt, nie... nie. Itachi nevie, že som tu." Chvatne som mu vyslobodila nohy a aj jednu ruku. Ešteže neboli na zámku. Zápästia aj členky mal predraté do krvi. Určite sa im vzpieral. Z očí sa mi pustili slzy.
"Prepáč, malo mi to dôjsť skôr. Malo mi dôjsť, že niečo nieje v poriadku." Smrkla som a odopla som putá aj na druhej ruke. Všetko bolo príliš dokonalé. Len čo som ho vyslobodila, posadil sa, stiahol ma ku sebe a na pery mi vtlačil bozk - nebol taký dobyvačný ako som bola od neho zvyknutá aj keď plný túžby... no teraz som tam cítila aj niečo iné.. Možno sa mi to len zdalo, lebo som bola pod paľbou všetkých tých emócií čo sa vo mne hromadili celý čas. Jeho bozky sú úplne iné než Itachiho. Keď sa odtiahol - zovrel ma vo svojom náručí, zaboril si tvár do môjho krku a zhlboka sa nadýchol vône mojich vlasov.
"To nieje tvoja chyba. Itachi je dokonalý klamár." Snažil sa ma upokojiť.
Opätovala som mu objatie a slzy mi ďalej tiekli po tvári. Dokonalý klamár..V čom všetkom mi asi ešte klamal?
"Myslel som, že už ťa nikdy neuvidím." Znel zúfalo - bolelo ma srdce, mala som pocit, že každú chvíľu mi praskne.
"Prečo ti to Itachi urobil? Ako sa mu to vôbec podarilo?" Nechápala som.
Trochu sa odtiahol aby mi mohol vidieť do očí. Pohľad mal vrúcny.
"Chcel teba." Prehovoril trochu chrapľavým hlasom a chytil mi tvár do dlaní. Palcami mi zotieral slzy. "Chcel preorganizovať môj život. Chcel mi dať príučku.. no potom ťa chcel pre seba a.. skončilo to takto." Začal vysvetľovať. Záporne som potriasla hlavou. Viem, že je to tak, no nedokážem to prijať tak ľahko.
Itachi.. je... ja som ho... myslela som, že.. Bola som taká šťastná a teraz keď som zistila, že to všetko bola len fraška..
Schúlila som sa na posteli do klbka a nechala som, nech ma objíma a hladí po vlasoch. Za tie roky - toto Sasuke nikdy nerobil. Nikdy ma nepohladil. Je mi jasné, že teraz nieje najvhodnejší čas opúšťať sa ale je toho na mňa veľa.
"Čo mám robiť?" Fňukla som. "Keby som doktorovi Kabutovi povedala pravdu," začala som váhavo, no Sasuke mi skočil do reči. Chytil ma za ramená a zatlačil trochu dozadu aby mi videl do tváre. "To nemôžeš."
"Prečo, nie? Neexistuje iné východisko." Snažila som sa ho presvedčiť a chytila som ho za golier jeho pyžama, no on len záporne pokrútil hlavou.
"Kabuto príliš verí Itachimu. Myslíš, že som sa mu nepokúšal povedať pravdu aspoň sto krát? Ak za ním pôjdeš s tou istou pesničkou.. len ťa zavrú tak ako mňa. A to ja nedopustím." Mračil sa.
Srdce mi od strachu začalo biť rýchlejšie. "Itachi sa skôr či neskôr aj tak dozvie, že som tu bola. Nechá ťa previezť niekde inde alebo.." Nedokončila som vetu na niečo horšie som sa bála čo i len pomyslieť.
Pobozkal ma na čelo a opäť tuho ma objal. Ach bohovia ako mi chýbala jeho vôňa.
"Musíš mi pomôcť ujsť." Povedal to veľmi naliehavo a zovrel mi prsty vo svojej dlani. "Odídeme spolu."
"Ujsť?" Zdvihla som hlavu a zmätene som pozerala do jeho očí. Pravdaže ma to napadlo ale ako to mám asi urobiť.. sama som väzeň.
Prikývol. "Teraz alebo nikdy.. Kabuto už určite volá s Itachim a ten bude čo chvíľa na ceste sem." Pri jeho slovách som si zahryzla do pery a ťažko sa mi dýchalo. "Bojím sa." Šepla som popravde.
"Aj ja sa bojím.. ale o teba." Zašomral a na chvíľu akoby váhal. "Sakura, ja som nešiel obháňať kurvy. Všetko o prieskume na trhu bola len výhovorka." Začal priduseným hlasom.
Odtiahla som sa a záporne som potriasla hlavou. "Prestaň. Nepotrebujem aby si ma uisťoval, či mi hovoril, že ma miluješ. Pomohla by som ti aj tak." Sklonila som tvár a zamračila som sa na svoje ruky.
Chvatne mi zdvihol bradu aby som sa na neho pozrela.
"Sakura.. Bol som na protialkoholickom liečení... Kvôli tebe." Ako to povedal oprel sa čelom o moje. "Chápem ak mi neveríš, bol som.. idiot, nechoval som sa ku tebe tak ako si to zaslúžiš. Ale Pein má u seba všetky účty. Môžeš si to overiť -" Rozprával a mne sa po lícach skotúľali ďalšie slzy. "Milu-" Začal, no to som mu priložila končeky prstov na pery.
"Nepokračuj.. verím ti. Nikdy si mi city nevyznal a ja nechcem aby to bolo v takejto situácii. Ako som už povedala.. Pomôžem ti ujsť aj keď-" Tentokrát skočil do reči zase on mne. Chytil mi tvár do dlaní. "Milujem ťa Sakura. Milujem. Milujem.." Opakoval mi a trochu sa mu triasol hlas. "Nemohol by som ďalej žiť ak by som ti to nepovedal."
Vzlykla som. Je toto sen či nočná mora? Chytila som ho za tvár tiež a pobozkala som ho na pery pomedzi jeho slová.
"Tiež ťa milujem, ty to vieš.. vždy som ťa milovala." Vydýchla som do jeho úst.
"Odpusť mi.. odpusť mi prosím. Prisahám, že som sa zmenil. Alkoholu sa už nikdy nedotknem." Hladil ma po vlasoch a bozkával.
"Odpúšťam ti." Usmiala som sa a zašla som mu prstami do vlasov.
Na chvíľu.. na malú chvíľu som verila, že tento deň bude mať dobrý koniec. No otvorili sa dvere - a ja som spoznala jeho hlas.
"Sakura, snáď si mu nenaletela na tie jeho reči. Zbláznil sa, čo to nevidíš? Povedal by ti snáď niečo takéto predtým?" Itachi znel veľmi nahnevane. Sasuke sa odo mňa odtiahol a posunul ma za seba.

 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Mimma Mimma | 2. července 2015 v 1:29 | Reagovat

Krásne Viol :-) Nemám čo vytknúť! Som rada, že nezabúdaš aj na už skoro "zabudnuté" poviedky. ;-) I keď sa priznávam, že teraz mám číslo jeden v mojom srdci Nepravdepodobný pár a Gejša :) A ďakujem za poprianie ku krásnemu letu, samozrejme aj tebe a bude to ešte lepšie ak budem mať u teba vždy čo na čítanie :) :-D

2 Hana Hana | Web | 2. července 2015 v 5:00 | Reagovat

Ahoj,užasný dílek,jsem zvědavá, co bude dál :D
Jinak moc,moc prosím, o pokračování povídky nepravděpodobný pár, a nebo povídky osudové střetnutí :D

3 Awasta Awasta | 2. července 2015 v 14:25 | Reagovat

Perfektný diel :D som zvedavá ako sa z toho vymotajú ale ešte viac ma momentálne zaujíma Nepravdepodobný pár :-) ... Ale aj tak... ďakujem za akúkoľvek poviedku, lebo všetko čo napíšeš ty je božské :-D

4 Ayumi Ayumi | 11. července 2015 v 1:33 | Reagovat

Moja bohyňa :333 prepáč, že som to prečítala až teraz ale akosi som toho mala v poslednej dobe priveľa xD

5 Aki Aki | E-mail | Web | 13. července 2015 v 14:48 | Reagovat

kya mega super ,luxusní dielik si fakt trieda Viola-san.

6 Maky-San Maky-San | 14. července 2015 v 13:51 | Reagovat

Miluju tvoje povídky. Byla bych ráda kdyby jsi přidala další díl povídky Osudové střetnutí :)) :*

7 allyouwishfor allyouwishfor | 14. srpna 2015 v 12:34 | Reagovat

Zdravim, rada by som vas pozvala na nové textové anime rpg:
http://rpg-allyouwishfor.blueforum.cz/

8 Misao Misao | Web | 19. srpna 2015 v 12:58 | Reagovat

Čaute, založila som si blog, pridala som tam zatiaľ začiatky dvoch poviedok ktoré mám rozpísané (mám ich viac ale zatiaľ stačia dve) a chcela by som vedeiť, či to stojí za to, tak keď budete mať čas, mrknite sa na to, ďakujem :-)  :-)

9 Zoe Zoe | Web | 19. listopadu 2015 v 19:36 | Reagovat

áááá Viol! Tak dlouho jsem četla tvoje užasný povídky. Musím je začít číst znova :D Užasný jako vždy!
Nahněvaný Itachi je tak cute :3

10 Nar Nar | 23. dubna 2016 v 9:29 | Reagovat

Violka už strasně dlouho nic nebylo :-(  Mas vubec v planu jeste nekdy neco přidat? Chodím sem kazdy den :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama