Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Gejša 03

7. října 2016 v 0:50 | Viola NTK |  Rozpísané poviedky
Zdravím moji milí!
Ďakujem Vám za úžasnú podporu! Zbožňujem vás! Vaše komentáre a hviezdičky mi dávajú chuť opäť písať!
Dúfam teda, že sa vám bude táto časť páčiť ^^

~Vaša Viola~



Prvý deň.

Zavčas ráno ma prebudili dve služobné. (Tie isté, čo ma uložili spať večer.) Pripravili mi znova ďalší kúpeľ v obrovskej miestnosti s veľkou vaňou. Nahádzali tam všemožné kvety a arómy. Bola to veľmi krásna kombinácia vôní.. pripomínala mi jarnú lúku, keď kvitnú všetky možné kvietky a bylinky. Keď som bola hotová usušili ma a precízne mi česali vlasy. Vyzerali milo, obe boli hnedooké brunetky. Boli si veľmi podobné, človek by povedal, že to sú sestry.
Chcela som ich osloviť, spýtať sa na ich mená a podobne, no nevedela som či smiem a tak som radšej mlčala.
Hneď ako som vyšla z kúpeľne, obliekli mi spodničku z veľmi jemnej, bielej látky a do izby vošla Tsunade. " Ohayo Sakura, ohayo dievčatá." Pozdravila nás milo.
Obidve na to padli do hlbokého úklonu. Každá z nich mala čelo doslova nalepené na dlážke.
"Ohayogozaimasu Tsunade-sama." Pozdravili ju zborovo.
Nevedela som ako ju mám pozdraviť ja. Už som chcela padnúť na kolená tiež, no Tsunade ma gestom ruky zastavila.
Podišla ku mne a jemne ma chytila za bradu.
"Sakura teraz ma počúvaj, ty sa od dneška musíš odnaučiť skláňať hlavu. Rozumieme sa?"
Trhane som prikývla s trochu vyplašeným pohľadom, na čo sa jemne usmiala.
Vystrela sa a pokynula aby sa postavili aj tie dve slúžky.
"Tsunagi a Tsunaju." Povzdychla si. "Koľko krát som vám hovorila, že sa máte prestať hádzať o zem vždy keď prejdem okolo? Doma si to neželám a vy to dobre viete." Karhala ich s úsmevom, akoby bola ich matka. Tsunagi a Tsunaju? Divnejšie mená som ešte nepočula.
"Gomenasai Tsunade Sama." Povedali zborovo.
"No dobre, dobre." Pokrútila hlavou a pozrela sa na mňa svojimi jantárovo hnedými očami. Vlasy mala vyčesané do nádherného účesu a mala v nich zapichnutú zlatú sponu z ktorej vyseli zlaté drobné kvietočky. Jej Kimono bolo béžové a zlatou niťou na ňom boli, dole na leme, vyšívané všemožné ornamenty. Taká jemná práca! Tekéto kimoná som nevidela ani v dome pani Mikoto. Muselo to stáť celý majetok. Zvýrazňovalo jej ženské krivky - pôsobila ako bohyňa.
"Ako si sa vyspala drahá Sakura?!" Pristúpila ku mne a s materinským úsmevom ma pohladila po vlasoch. Pristihla som sa, že na ňu pozerám s otvorenými ústami. Trochu som si odkašlala a odvrátila som pohľad.
"Arigato.. vyspala som sa dobre." Špitla som a mierne som sa zapýrila. Nepriznám sa snáď, že som plakala.. hoci... Niečo v jej pohľade mi hovorilo, že o tom vedela.
"Výborne!" Usmiala sa šťastne a pokynula mi aby som ju nasledovala.
"Dnes pôjdeš prvý krát do Inoue. Musíme ti vybrať krásne kimono." Hovorila kým sme kráčali do mojej izby. Bude mi asi chvíľu trvať kým si na ten fakt zvyknem. Doteraz som predsalen bola iba dcéra slúžky. A zrazu toľký prepych, služobníctvo, luxusné jedlo a bohatstvo.
Tsunade kráčala ďalej a napokon ukázala na jedno zlato-žlté kimono zdobené červenými a modrými kvetmi, pomedzi ktoré sa prepletali zelené stonky s lístkami - pôsobili ako živé. Opäť sa len pousmiala keď si všimla ako váhavo ku nemu vystieram ruku.
Tsunaji a Tsunagi mi potom kimono obliekli. Previazali mi ho tmavomodrým jemným obi na ktorom bola červená šnúrka. Nevadil mi fakt, že som v ňom ledva dýchala a nevadilo mi ani to, že sa v ňom veľmi nedalo hýbať. Len som sa bála aby som ho nepoškodila.. to jediné mi vŕtalo v hlave. Pomyslenie koľko asi stálo mi spôsobovalo mdloby.
Samozrejme, že pri nádhernom odeve môj vzhľad nezostal. Tsunaji mi urobila za pomoci Tsunagi aj veľmi zložitý, no vkusný účes. Na tvár mi naniesli jemný púder - nebola som namaľovaná tak krásne ako Tsunade-sama ale keď so mnou skončili a ja som sa postavila vedľa môjho anjela, vyzerala som ako živé umelecké dielo. Ako jedna z bábik čo predávali kupci na trhovisku.
"Vyzeráš ako obrázok." Potešila sa paní Tsunade a vzala ma za ruku. "Teraz sme skutočne pripravené. Toto bude tvoj prvý debut." Len čo to povedala - pustila ma a postavila sa vedľa mňa. "Teraz pôjdeme k ryčke. Asi si si už všimla, že v kimone sa nepohybuje tak jednoducho.. a to ešte nie si obutá. Dám ti preto rýchlu lekciu na chôdzu, nech nevyzeráš nemotorne ako nejaké káčatko."
Trhane som prikývla a spona so živými kvietkami mi pri tom periférne tancovala vedľa líčka.
Inštruovala ma ako klásť nohy a zistila som, že tajomstvo je v malých krôčikoch.
Keď som to ako-tak zvládla, vyrazili sme na nádvorie. Yamato nás už čakal pri ryčke. Najprv nastúpila Lady Tsunade a potom ja. Akonáhle sme sa pohli von z brány - priťahovali sme na seba pohľady dedinčanov, obchodníkov, predavačov jedla.. detí aj dospelých. Pozrela som sa na Tsunade. Jej pery boli zvinuté v jemnom úsmeve, no nijako inak nereagovala. Len hľadela pred seba. Urobila som teda to isté. Usmievala som sa a pozerala som sa na chrbát Yamata.
"Výbrone Sakura, učíš sa rýchlo dieťa." Pochválila ma. Určite by bolo vidno to ako som sčervenala, no mala som na sebe našťastie púder. "Odteraz musíš mať vztýčenú bradu, mysli na to, že každý jeden tvoj pohyb symbolizuje krásu, umenie a eleganciu." Inštruovala ma.
"Hai." Zašomrala som a pár krát som zažmurkala aby som si jej slová uložila do pamäti.
"A netvár sa tak vystrašene. Nemáš na to dôvod." Chvíľu na to čo to povedala sme zastavili pred nádvorím školy, ktorá sa venovala výchove geiší.
Yamato nám pomohol vystúpiť. Len čo sme prekročili popod bránu - pribehla k nám staršia čiernovlasá žena. Jej kimono nevyzeralo tak draho ako naše, no bola veľmi pekná.
"Lady Tsunade-sama. Čomu vďačíme za vašu návštevu?" Uklonila sa, no nie ako slúžka. Čelom neleštila dlážku, tak ako som bola za posledných pár hodín zvyknutá.
"Prišla som zapísať moju chránenkyňu. Toto je Sakura." Jemne sa uklonila na pozdrav elegantným gestom ukázala na moju maličkosť. Nepatrne som sa uklonila tiež s najsladším úsmevom na perách aký som zo seba dokázala dostať. S námahou som udržovala so ženou predo mnou očný kontakt.
Vyzerala užasnuto, keď sa trochu spamätala pohľadom skočila na môjho anjela. "Kurenai-san vás rada privíta v uvítaciom salóniku." Hlboko sa nám uklonila a my sme ju nasledovali do vnútra. Sluhovia nám otvárali dvere a neopustili pozíciu na kolenách - práve naopak klaňali sa nám tak hlboko ako len mohli. S Tsunade sme sa okolo nich vznášali skoro ako keby sme plávali na obláčikoch.
Netrvalo dlho a ocitli sme sa pred posuvnými dverami .. žena čo nás sprevádzala si kľakla na kolená a otvorila nám ich. Vošli sme dnu. Predo mnou sa objavila vysoká geiša - približne vo veku ako Tsunade-sama. Bola to krásna bruneta s .. to ma podržte!! S krvavočervenými očami! Na chvíľu sa mi vyjavili spomienky na pána Fugaku a môjho milovaného Sasukeho.
Preglgla som keď k nám prišla. Navzájom sme sa uklonili.
"Vitajte princezná." Usmiala sa na Tsunade a potom uprela svoje červené oči na mňa. Nedokázala som uhnúť pohľadom.
"Koho ste nám tu priviedli." Nahla hlavu na stranu.
"Kurenai-san, toto dievča sa volá Sakura a ja som sa stala jej Okami. Prišla som ju zapísať do Inoue. Ak s tým samozrejme budeš súhlasiť." Prehovorila hrdo a bolo počuť v jej hlase, že sa usmieva.
Kurenai k nám urobila pár ladných krokov. Mala na sebe rubínovo-červené kimono na ktorom boli vyšité strieborné draky. Nebolo pochýb, že stálo hotový majetok. Ach mama, v akom svete som sa to ocitla?
"V tom prípade mi bude cťou vychovať z teba plnohodnotnú geišu Sakura." Len čo to povedala - uklonila sa mi a ja som sa pozrela na Tsunade, ktorá mi položila ruku na rameno s povzbudzujúcim úsmevom.

Ubehlo 5 rokov čo som poctivo navštevovala Inoue. Kurenai-san, Anko-san a iné geiše nás učili všetko čo sa od nášho povolania očakávalo. Hoci povolanie gejše na prvý pohľad vyzerá veľmi nenáročne, opak je pravdou.

Dennodenný tréning, tvrdá disciplína, neustále ovládanie sa.. niektoré dievčatá to zlomilo a jednoducho to nezvládli. No ja som bola odhodlaná upieť. Sľúbila som to predsa maminke. Dokonca som si našla priateľky! Krásnu Hinatu a Ino. Boli výnimočné rovnako ako ja, Tsunade či Kurenai. Hinata mala sivé - takmer biele oči a dlhočízne havranie vlasy. Ino mala oči farby letnej oblohy a vlasy žlté ako pšeničné klasy. O Ino sa vravelo, že má potenciál stať sa kráľovnou.. teda kým som do triedy neprišla ja. Zo začiatku ma nenávidela, no postupne sa naše rivalstvo premenilo na silné priateľstvo, čo naše Okami takmer neprehrýzli. Tsunade ma vystríhala, že nemám veriť nikomu len sebe, no mne to prišlo ako veľmi osamelý údel. Samozrejme, že som jej rady stopercentne neodignorovala. S Ino a Hinatou sme boli kamarátky, no aj tak som im nikdy neprezradila to ako som sa dostala k Tsunade-sama.. a tiež som im nepovedala o Sasukem, pánovi Fugaku.. toto nevie nikto, možno by som bola ochotná zdôveriť sa Lady Tsunade, no ona ma neraz zastavila keď som sa vracala k mojej minulosti. Nechce o nej nič počuť. Počula som, že vraj sa o mne medzi ľuďmi v dedine šepká, že môj vzhľad nieje dar od bohov ale od démonov, že moji rodičia uzavreli zmluvu s Yashinom a podobné nezmysly. Dúfala som, že tomu Tsunade neverí.
Blížili sa moje štrnáste narodeniny keď nám s Tsunade bolo oznámené, že ja, Ino, Hinata a ešte pár dievčat v triede je pripravených stať sa Maiko počas slávnosti misedashi. Tsunade bola nadšená, znamenalo to, že sme dosiahli istú úroveň vedomostí a zručností aby sa znás stali hangyoku ,,polovičné drahokamy". Na slávnosť sme sa pripravovali takmer celú zimu, cvičili sme hru na hudobné nástroje, tanec.. všetko muselo byť perfektné. Prvý krát sa ukážeme na očiach v spoločnosti.
Mojou úlohou ako maiko ďalej bude sprevádzať Tsunade na stretnutiach, sledovať pri práci iné geiše a priúčať sa od nich. Maiko tiež staršie geiše označujú za tachitaka, čo znamená ,,tancujúca" je to hlavne preto, že my budeme zabávať hostí skôr odľahčeným typom zábavy ako je tanec, hra na hudobný nástroj, či spev. Osobne ma veľmi baví hudba. Viac než hra na šamisen mi šla hra na flautu. Tsunade ale bola radšej keď som sa venovala tancu a spevu. Vraj pri tom viac vyniknem. Osobne si ale myslím, že v speve nikdy neprekonám Hinatu. A najlepšou tanečníčkou bola v triede zase Ino. Nechcela som ju ale sklamať a tak som sa sústredila na všetko rovnako usilovne.

. . .

"Neviem sa dočkať tej slávnosti! Nemôžem uveriť tomu, že ten večer sa tak rýchlo blíži."
Tešila sa Ino a dobre, že od radosti neposkakovala. Práve sme nemali vyučovanie tak sme sa prechádzali neďaleko Inoue popri potôčiku.
"Pozrime kto k nám ide. Môj bratranec Sai-kun!" Pozrela sa do diaľky Hinata a ovievala sa pri tom svojim žltým vejárom. Táto jar bola nezvykle horúca.
"Prečo ide za nami?!" Zamračila sa Ino a mierne nafúkla líčka. Takto trucovala vždy keď sa jej niečo nepáčilo.
"Neviem ale stále za mnou dolieza." Povzdychla si Hin a dala si ruky v bok. "Včera ťa namaľoval.. všade ťa kreslí, Sak-chan." Zasmiala sa a potiahla ma za ružový prameň vlasov.
Pozrela som sa na ňu prázdnym pohľadom. "Skutočne?" Nahla som hlavu mierne na bok. Aj mimo školy som sa striktne držala etikety geiší, za čo si ma neraz Ino doberala. No na druhej strane vraveli, že ma chápu, že sa to odo mňa ako od chránenkyne Lady Tsunade očakáva.
"Ino-chan! Hinata-san! S-sakura-san." Klaňal sa nám keď k nám pribehol. Zostal na mne visieť svojim čiernym pohľadom pekne dlho. Nikdy som nechápala tomu, že má tak bielu pokožku.. Kontrastovala s jeho atramentovo čiernymi vlasmi - skoro akoby používal make-up a púder svojej sesternice.
"Čo chceš Sai-kun? Prečo si za nami prišiel, Haa?! Snáď nás len nechceš maľovať. Tu - tu ti trčí spoza opasku špinavý štetec. Zašpinil si si oblečenie, baka!" Rozčuľovala sa s úsmevom Ino a chytila ho pevne do ruky.
"A teraz si dáme hodinu kaligrafie, dievčatá." Zasmiala sa a skôr než stihol chudák Sai reagovať prešla mu štetcom po tvári. "Ino-chan!!!" Zvýšil hlas a odrazil jej ruku.
"Čo si to dovoľuješ trkvas, Hin drž ho!" Smiala sa.
Kedysi som si o Ino myslela, že je zákerná.. no keď vyrástla až teraz som spoznala, čo skutočne to slovo v jej podaní znamená.
Hinata samozrejme stála na mieste. "Ino, zašpiníš si ruky." Pripomenula jej, na čo sa Ino zastavila a posadila sa na provizórne sedátko vedľa potoka. Byť na Saiovom mieste tak ju do toho potoka strčím, no on bol na to príliš milý. Samú ma prekvapilo, že ma niečo také napadlo. "Chcel som len darovať tento vejár Sakure-san." Zašomral a celý červený mi ho podal.
"Ďakujem, to je od teba veľmi milé, vážim si to." Jemne som sa uklonila a vzala som si ho. "Maľoval si ho sám pravda?! Je veľmi pekný." Moje pery sa zvlnili do ľahkého - avšak hraného - úsmevu.
Sai bol zo mňa úplne hotový, prikývol a v očiach mal hviezdičky. Takmer akoby zabudol na svoju pomaľovanú tvár.
"Sai, však by si sa chcel stať Sakuriným danna keď vyrastieš." Uškrnula sa Ino posmešne.
Sčervenal a hodil na ňu nenávistný pohľad, ešte stále sa oháňala štetcom.
"Č-čo?!" Založil si ruky na hrudi.
"Ino-chan, nebuď k nemu taká krutá. Dávať mu také zbytočné nádeje. Sakura raz predsa bude kráľovnou geiší rovnako ako jej Okami. Všetci o tom hovoria a to z nás ešte nie sú Maiko." Zachichotala sa Hinata keď som sa na ňu spýtavo pozrela.
"Sai-kun! Pokloň sa jej veličenstvu!" Ukázala na mňa vejárom.


. . .

"Lady Tsunade-sama? Môžem sa vás niečo opýtať?" Spýtala som sa keď sme oproti sebe sedeli za krásne vyrezávaným jedálenským stolom ešte v ten istý deň a popíjali sme čaj. Obe samozrejme odeté v drahých kimonách.
"Iste Sakura-chan pýtaj sa." Usmiala sa na mňa láskavo - jej tvár ako vždy vyžarovala triezvy pokoj a elegantnú krásu.
"Keď zo mňa bude raz bude gejša, budem ňou musieť byť do konca života? Hinata-chan dnes v Inoue spomínala niečo o Kráľovnej gejší." Hovorila som tichým ale krásne melodickým hlasom. (Tak má správna gejša hovoriť. A Tsunade-sama ma ani nechce inak počuť rozprávať.)
"No, to je pravda. Ak by si sa stala najkrajšou, najznámejšou, najžiadanejšou gejšou v zemi.. Prischne ti titul kráľovná gejší. Budeš sa môcť vydať za muža a nestratíš pri tom svoj post. Budeš môcť mať svadbu, dom a deti. Nie je to ako keď si Gejša vyberie svojho danna. Vtedy si prakticky iba jeho milenka a on má doma okrem teba vlastnú ženu a deti. Preto sa chce každá stať kráľovnou. Budeš učiť mladé neskúsené geiko, budeš veľmi bohatá.. Budeš chodiť na každý dôležitý večierok.. Všetci ťa budú uctievať. Ale to iba ak by ťa odmietol cisár. Kráľovná gejší sa musí stať povinne milenkou nášho cisára ak si to bude jeho výsosť želať. Dokonca v tú noc čo ťa za Kráľovnú vymenujú.." Povzdychla si takže jej reč nabrala na dramatickosti. "Musíš tú prvú noc stráviť s jeho cisárskym veličenstvom." Tsunade stíchla a s jemným úsmevom položila čajovú šálku na stolík. "Ale toho sa nemusíš obávať moja milá, náš cisár je dobrý a už veľmi starý muž. A okrem toho, pred rokom mu umrela jeho žena. Prisahal ľudu pred bohmi, že sa žiadnej inej ženy už nedotkne. Tak moc svoju manželku miloval. Každý deň chodí na jej hrob, vedela si o tom?" Usmiala sa láskavo.
Záporne som pokývala hlavou.
Tsunade sa odvrátila a povzdychla si. "Potom je tu ešte jedna šanca, môžeš ten titul aj odmietnuť a budeš ďalej titulovaná ako Princezná.. naďalej zostaneš gejšou. A prakticky žiješ rovnako ako doteraz, až na to.. že si všetkými ostatnými Gejšami uznávaná a samozrejme bohatá. Môžeš si vybrať ľubovoľného samuraja z cisárskych jednotiek aby ťa chránil. Väčšinou toho najlepšieho samozrejme. Ja som si vybrala kapitána Yamata. Ale takýchto ochrancov si vyberá aj Kráľovná samozrejme.. tuším, že ona má pravo na dvoch ale nie som si istá." Zamyslela sa. "Ako princezná však nemáš nárok na rodinu, muža a deti.. je to trest za odmietnutie postu kráľovnej."
" Ale tak či tak - tú prvú noc, či už ako princezná alebo kráľovná musíš stráviť s cisárom. Ja som s ním aj s jeho ženou celú noc strávila pri hre shougi a popíjali sme čaj. Obaja boli veľmi priateľský a dobre sa s nimi konverzovalo.. bolo vidno, že sa milujú. To je v cisárskej rodine také neobvyklé."
Prikývla som a odpila som si čaju. Mala som ešte kopu otázok ale ako hovorí Kurenai-sensei, na všetko príde vhodný čas, netreba sa náhliť. Hm .. hlodala vo mne otázka prečo Tsunade-sama odmietla titul kráľovnej. Veď o ňu očividne cisár záujem nemal. Bola som z toho zmätená, no bola som ticho. Nemá nárok poznať odpoveď na tak osobnú otázku a vôbec. Tsunde nenávidí keď sa máme rozprávať o minulosti, či už mojej alebo jej.
Mám takú radosť, že je práve ona moja okami. Usmiala som sa na pomaľovanú hlinenú šálku v mojich rukách.

Vtedy som si prisahala, že sa stanem Kráľovnou a vydám sa za Sasukeho, ktorý slúži ako samuraj, (tak ako celý uchiha klan) v cisárskych jednotkách. Presne tak ako sme si to sľúbili keď sme boli deti.
 

17 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 SasuSaku <3 SasuSaku <3 | 10. října 2016 v 16:59 | Reagovat

Super, rychle další díl!! :)

2 Awasta Awasta | 10. října 2016 v 21:37 | Reagovat

Skvelý diel, už sa teším na pokračovanie :D

3 Pája Pája | 13. října 2016 v 17:47 | Reagovat

:-D Ještě, ještě! Tohle je úžasná povídka!

4 BB20 BB20 | 17. října 2016 v 15:32 | Reagovat

Po dlouhé době něco nového. Děkuji :-)

5 BB20 BB20 | 17. října 2016 v 15:33 | Reagovat

Ještě poznámka: ten obrázek je z anime Guilty Crown, hlavní hrdinka má růžové vlasy a jmenuje se Inori.

6 Anetka Anetka | 27. října 2016 v 8:37 | Reagovat

Skvělé, jako vždy :D Četla jsem všechny Tvé povídky, jsou úplně luxusní, jedny z nejlepších!!! Strašně mě zajímá, co bude dál. Taky bych se chtěla zeptat, jestli dokončíš povídku NESHIRO? :) Jsem strašně zvědavá, jak to dopadne :)

7 Zoki-chan Zoki-chan | Web | 19. září 2017 v 23:00 | Reagovat

Asi po roku sa opäť vraciam k tomuto príbehu.. A je ešte lepší, ako kedysi :) dúfam, že s ním ešte plánuješ pokračovať.. Vážne som veľmi zvedavá, čo sa stane ďalej :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama